Rozhovor s veľvyslancom pri Svätej stolici Marekom Lisánskym

Rozhovor vedúceho Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu duchovného otca Martina Jarábeka s veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov JUDr. Marekom Lisánskym bol nahrávaný 13. januára 2023 v priestoroch veľvyslanectva a odvysielaný 14. januára 2023.

Vážený pán veľvyslanec, ďalší kalendárny rok, na začiatku ktorého Svätý Otec prijal aj diplomatov pri Svätej stolici, je príležitosťou pozrieť sa späť a pozrieť sa aj do budúcnosti.

Srdečne pozdravujem a v prvom rade želám všetkým poslucháčom, Vám v redakcii aj nám všetkým tu v Ríme šťastný nový rok a rovnako prajem všetko dobré na Slovensko. Nech je ten rok 2023 pokojnejší a kľudnejší ako rok predchádzajúci.

Príhovor Svätého Otca, ktorý sme si tento týždeň ako predstavitelia diplomatického zboru mali možnosť vypočuť v Sále požehnaní Baziliky sv. Petra, je skutočne unikátnym zhrnutím toho, čím si svet prešiel v minulom roku, a dáva aj istú perspektívu toho, čo môžeme čakať v roku 2023. 

Bolo to smutné zhrnutie: po dvoch rokoch pandémie v predchádzajúcom období sme si mysleli, že sa nadýchneme slobodnejším spôsobom a žiaľ, minulý rok bol postihnutý obrovskou vojnovou tragédiou na Ukrajine, ktorá dramaticky poznačila celé toto obdobie. To bol hlavný odkaz, ktorý vo vystúpení Svätého Otca zaznel, a ktorý ho celý sprevádzal charakterizoval.

Pápež zhodnotil uplynulý rok ako veľmi náročný rok, v ktorom postihla celé globálne ľudstvo séria vojen tiahnucich sa nielen v našom bezprostrednom okolí, ale skutočne pozdĺž viacerých kontinentov od Guinejského zálivu v západnej Afrike, cez Africký roh, Blízky východ, Kaukaz končiac až niekde v regióne Čierneho mora. Túto situáciu dokonca to pomenoval ako rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu.

Obraz, ktorý si odnášame z tohtoročného príhovoru, nie je veľmi pozitívny, ale na druhej strane nám vždy Svätý Otec dodáva aj veľkú nádej a povzbudenie, lebo ukazuje aj cestu, ktorou by sme sa mali uberať tak, aby sme z tejto série kríz, ktoré nás v poslednom období poznačili, vyšli pozitívnym spôsobom.

A tým odkazom je skutočne solidarita, vzájomné bratstvo, snaha o dialóg, prekonanie geopolitických rozdielov, ktoré nám nejakým spôsobom bránia vidieť do budúcnosti.

Toto sú odkazy a posolstvá, ktoré sme si ako veľvyslanci z jeho novoročného príhovoru odniesli.

Aké sú vaše dojmy z rozlúčky s emeritným pápežom Benediktom?

Skutočne symbolický odchod Svätého Otca Benedikta XVI. v posledný deň minulého roka uzatvára celý - pre nás všetkých - veľmi náročný rok. Benedikt XVI. bol veľkou autoritou a často sme sa v našom prostredí stretávali s jeho odkazom, misiou a ideálmi. Takže aj z tohto hľadiska to bola mimoriadne významná postava.

Organizácia a príprava celého veľmi špecifického obradu, ktorý sprevádzal pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI. plne korešpondovala aj s jeho duchovným posolstvom, ktoré sme poznali. V tomto prípade bola Svätá stolica po niekoľkých stáročiach konfrontovaná so situáciou pohrebu emeritného pápeža a myslím si, že sa toho zhostila absolútne adekvátnym spôsobom.

Ale nebol to žiaľ jediný odchod, ktorý sme v tom minulom roku zaznamenali, alebo ktorý nás postihol. Pripomeniem aj odchod otca kardinála Jozefa Tomka, ktorý rovnako odišiel do večnosti v lete minulého roka. Obidva tieto momenty istým spôsobom samozrejme poznačili aj naše pôsobenie a dosť významne ho ovplyvnili.

Vracajúc sa k otcovi kardinálovi Jozefovi Tomkovi, ktorý bol pre nás najvýznamnejšou osobnosťou v tomto prostredí dlhé desiatky rokov, rovnako aj tento moment, ukončil istú éru. Na druhej strane je ale veľmi dôležitý fakt, že sa dnes môžeme s otcom kardinálom Jozefom Tomkom istým spôsobom symbolicky duchovne stretnúť v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, kde je pochovaný a  pokloniť sa jeho pamiatke. Aj táto rozlúčka je pre nás návodom na to, ako sa aj Slovensko môže a má postaviť k významným osobnostiam a som veľmi rád, že sa rozlúčku s otcom kardinálom v priebehu auguste minulého roka podarilo zorganizovať tak jedinečným a dôstojným spôsobom.

A to je asi to najcennejšie priblížiť našim poslucháčom, v čom spočívala aj vaša činnosť v uplynulom roku.

Minulý rok bol mimoriadne náročný, poznačený vojnovými udalosťami na východ od nás, ale zároveň to bol aj rok, kedy sme ukázali obrovskú mieru solidarity. Túto skutočnosť si musíme možno častokrát aj viac pripomínať. Slovensko ukázalo obrovskú mieru solidarity, pohostinnosti, prijatia, keď sme v priebehu krátkeho času poskytli útočisko desaťtisícom ľudí utekajúcim pred vojnou, ktorí u nás našli svoj druhý - dočasný - domov.

To je aj napriek obrovskej náročnosti doby veľmi pozitívny symbol minulého roka. Tu by som veľmi rád poďakoval jednotlivcom, organizáciám, cirkvám, charitatívnym inštitúciám na Slovensku, ktoré v tomto mimoriadne náročnom čase poskytli obrovskú pomoc a asistenciu státisícom ľudí v núdzi.

Čo sa týka inštitucionálneho alebo politického charakteru našej činnosti počas uplynulého roka,  tak sa rovnako vyznačovala mimoriadnou intenzitou. Na vatikánskej pôde sme mali možnosť privítať všetkých troch slovenských najvyšších ústavných činiteľov a to je skutočne fenomén. Nie je mi známe, aby akákoľvek iná krajina v tom uplynulom roku mala na vatikánskej pôde také silné zastúpenie.

V politickej oblasti sú určite významné najmä tri momenty, nedávna decembrová návšteva pani prezidentky, marcová návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky a májová návšteva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s poslaneckou delegáciou, ktorá súvisela aj s Národnou ďakovnou púťou za návštevu Svätého Otca, ktorej sa zúčastnilo takmer päť tisíc Slovákov a Sloveniek.

Tých udalosti ale bolo ďaleko viac, v júni minulého roka sme na Slovensku privítali ministra zahraničných vecí Svätej stolice, sekretára pre vzťahy so štátmi Mons. Paula Richarda Gallaghera. Zároveň, ako som už spomenul v úvode, sme mali smutnú povinnosť, keď sme v auguste spoluorganizovali pohreb Jeho Eminencie otca kardinála Jozefa Tomka. V septembri sme spoločne s Ordinariátom ozbrojených síl pripravili aj tradičnú Národnú púť Ozbrojených síl a zborov SR. To všetko sú pomerne rozsiahle podujatia.

Na jar minulého roka sa počas Európskych sociálnych katolíckych dní v Bratislave, ktoré sa podarilo veľmi kvalitne pripraviť zároveň Slovensko stalo celoeurópskym centrom odbornej a vedeckej diskusie expertov z katolíckeho prostredia. Z ďalších vedeckých podujatí to určite bola aj veľmi významná konferencia k Vatikánskym archívom a pontifikátu pápeža Pia XII., ktorú sa aj za našej účasti podarilo spoločne zorganizovať v spolupráci s Prešovskou univerzitou a Slovenským historickým ústavom v Ríme.

Pripomeňme si tiež jedinečnú výstavu pápežských darov na Bratislavskom hrade, ktorú je ešte dnes možné zhliadnuť a bola pripravená k prvému výročiu pápežskej apoštolskej návštevy na Slovensku. Výstava prezentuje skutočne unikátne artefakty svedčiace o tom, že Slovensko má vo vatikánskom prostredí svoje miesto.

A v neposlednom rade, koncom minulého roka sme mali možnosť spoločne so Slovenským historickým ústavom v Ríme a Pápežským slovenským ústavom a kolégiom sv. Cyrila a Metoda pripraviť aj veľmi vzácnu publikáciu venovanú jubileu prvej pápežskej návštevy na slovenskej pôde, teda návštevy pápeža sv. Jána Pavla II v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v novembri r.1981. Aj tieto kultúrne aktivity dotvárajú obraz nášho pôsobenia a činnosti v uplynulom roku.

Na čo sa môžeme tešiť? Čo pripravujete v budúcom roku?

Už tradične, aj v týchto novoročných príhovoroch, ktoré sme doteraz spolu so slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu pripravovali vždy zdôrazňujem, že Rím je naše „prvé a najstaršie slovenské mesto“. Tých artefaktov, ktoré sa tu dajú nájsť a svedčia o našej histórii a kultúrnej i duchovnej väzbe s Večným mestom je obrovské množstvo.

Asi tá najdôležitejšia udalosť alebo jubileum, ktoré si v tomto roku pripomíname a bude rámcovať celé naše tohtoročné pôsobenie je 30. výročie našej štátnosti a nadviazania moderných diplomatických vzťahov so Svätou stolicou. Vždy zdôrazňujem slovo „moderných“, pretože v našom prípade tie diplomatické, politické, kultúrne a duchovné väzby so Svätou stolicou majú ďaleko dlhší charakter a siahajú dvanásť storočí do minulosti a na to môžeme byť právom hrdí.

Sme krajina a národ, ktorý reprezentuje veľmi hlboké duchovné a historické väzby majúce aj reálny, nazvime to v našom diplomatickom slovníku - politický charakter. Pripomeňme, že už svätý Metod bol pápežský legát a v tomto zmysle bol prvým vyslancom pápeža a Svätej stolice na našom území. Takže jubileum tridsiateho výročia našej štátnosti a nadviazania moderných diplomatických vzťahov so Svätou stolicou bude určite najvýznamnejšou udalosťou a chceme mu venovať celú sériu podujatí.

Ale pripomenieme si  aj ďalšie dôležité jubileum a to 60. výročie otvorenia Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme. Tomuto jubileu budeme venovať veľmi jednoznačnú pozornosť, pretože pred šesťdesiatimi rokmi Slovensko ešte nebolo na mape slobodného sveta, ktorý bol rozdelený železnou oponou od Baltického mora po Jadran. Ale už v tom čase vďaka skupine významných slovenských osobností vo vatikánskom prostredí vzniká „ostrov“ slobodného duchovného a kultúrneho slovenského sveta a tým bol práve Slovenský ústav sv. Cyrila Metoda.

Ak sa vraciame k tomu, čo nás čaká aj v iných oblastiach, veľmi radi by sme zdôraznili aj spoluprácu s Maltézskym rádom, ktorý nám v uplynulom roku skutočne mimoriadne pomohol pri zvládaní situácie a poskytovaní pomoci utečencom  na slovensko-ukrajinskej hranici, kde dodnes Maltézsky rád a Maltézska pomoc Slovensko veľmi aktívne pôsobia.  Chcel by som v tejto súvislosti aj touto cestou úprimne poďakovať všetkým dobrovoľníkom a predstaviteľom rádu u nás. Zároveň by sme si chceli pripomenúť jubileum našich diplomatických vzťahov a symbolicky poďakovať za spoluprácu aj spoločnou poštovou známkou, keďže vieme, že práve filatelistická činnosť Rádu financuje okrem iného aj jeho charitatívne aktivity.

Verím, že sa nám tiež v tomto roku podarí posunúť dopredu aj niektoré inštitucionálne témy, napríklad pomôcť vyriešiť otázku pôsobenia a sídla Slovensko historického ústavu v Ríme. Ide o našu ťažiskovú vedeckú inštitúciu a dúfam, že nájdeme veľmi dôstojný priestor, aby táto inštitúcia, ktorá zohráva významnú úlohu v slovensko-vatikánskom prostredí i akademickej a vedeckej oblasti našla dôstojný domov.

Všetko sú to výzvy, ktoré stoja pred nami v tomto roku rámcovanom jubileom slovenskej štátnosti a diplomatických vzťahov so Svätou stolicou.

V čom, pán veľvyslanec, vidíte vy prínos Slovenska a v čom by sme my mohli skutočne priložiť ruku k dielu?

Tak to je otázka asi pre každého z nás. Neexistuje univerzálna odpoveď, ale zároveň som presvedčený, že práve bazálna solidarita medzi ľuďmi, otvorenosť, snaha o dialóg a prekonanie antagonizmov vo verejnom živote a v spoločnosti je cesta k naplneniu tohto odkazu.

Tu by som skutočne nadviazal v prvom rade na sv. Jána Pavla II., ale aj na pápeža Františka, ktorý počas apoštolskej návštevy Slovenska pred necelými dvoma rokmi zanechal celú sériu odkazov venovaných práve jedinečnosti Slovenska.

Skutočne, uvedomme si, že Slovensko je v istom zmysle fenomén - špecifická krajina, kde na malom území žije 5 miliónov ľudí, ale s obrovským bohatstvom slovenskej kultúry a kultúr trinástich národnostných menšín, množstvom jazykov a tradícií, ale tiež výnimočnosťou duchovného dedičstva a ekumenizmu i historickej spolupráce, bez vzájomných antagonizmov. Žijeme v prostredí, kde sú zároveň zastúpené aj všetky cirkvi a náboženské spoločnosti a to je veľké bohatstvo. Toto je odkaz, ktorý rozvíjajme a posolstvo od ktorého by sme mali odvíjať aj ten nadchádzajúci rok. Pokúsme sa v roku 2023 konať tak, aby nám priniesol viac pokoja a stability, a do rodín každého z nás aj zdravie, šťastia, požehnanie.

-mj-