Kard. Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice Kard. Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice 

Kardinál Parolin: Pápež ide na Maltu s evanjeliom pokoja a prijatia

„Je potrebné spoločné angažovanie sa na záchranu ľudských životov,“ hovorí štátny sekretár Svätej stolice kardinál Parolin tesne pred pápežovou 36. apoštolskou cestou. V rozhovore pre vatikánske médiá vysvetľuje, že cesta sa zameria na ľudí v núdzi, na fenomén migrácie a na nádej, že všetky vojny, ako tá, ktorá sa vedie na Ukrajine, sa skončia.

Prijímať, chrániť, podporovať a integrovať. Pri príležitosti pápežovej návštevy Malty štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin pripomenul štyri slovesá, ktoré František použil na prijatie tých, ktorí utekajú pred vojnou, prenasledovaním, násilím alebo hľadajú lepšiu budúcnosť, a vyzval celú Európu, aby sa na pomoci podieľala a prevzala zodpovednosť.

Ústredným bodom návštevy je ohlasovanie evanjelia, ktoré má dať „dôvody pre život a nádej, ktoré v dnešnom svete tak veľmi potrebujeme“. Cesta, ktorá bola v roku 2020 odložená kvôli epidémii COVID-19, sa uskutočňuje počas vojny na Ukrajine. Kardinál, ktorý bude ako zvyčajne po pápežovom boku, hovorí o zármutku Svätého Otca nad prebiehajúcim konfliktom a jeho prianí, aby zbrane utíchli. Rozhovor, ktorý pripravil redaktor Massimiliano Menichetti, prinášame v plnom znení:

Eminencia, v akom duchu sa pápež vydáva na cestu?

Kard. Parolin: Určite je to netrpezlivo očakávaná cesta, práve preto, že už raz bola odložená kvôli covidu a zároveň sa koná v kontexte vojny, ktorá Svätého Otca nesmierne znepokojuje. Takže si viem predstaviť, že túto cestu absolvuje so silným zármutkom, ktorý už prejavil pri rôznych príležitostiach v posledných mesiacoch, v posledných týždňoch nad tým, čo sa deje na Ukrajine, a zopakuje, ako si viem predstaviť, svoju výzvu na zastavenie bojov, na umlčanie zbraní a na pokračovanie dialógu, pretože v skutočnosti rokovania už prebiehajú, aj keď sa zdá, že nedosiahli žiadny konkrétny výsledok. Bude to teda duch bolesti a spoluúčasti na utrpení tohto obyvateľstva a výzva na ukončenie vojny.

Malta sa nachádza uprostred „modrej púšte“, ako pápež nazval Stredozemné more. Miesto, ktoré pripomína drámu migrácie. Európa robí veľa pre ukrajinských utečencov, čo ešte môže urobiť pre tých, ktorí prekračujú Mare Nostrum a hľadajú nádej?

Kard. Parolin: Zatiaľ ďakujme Pánovi práve za to, 

že sme skutočne svedkami súťaže solidarity voči utečencom, utečencom z Ukrajiny. Je skutočne obdivuhodné, čo pre nich robia rôzne európske krajiny. Dúfam, že táto tragická skúsenosť môže skutočne pomôcť zvýšiť povedomie aj o ostatných migrantoch, tých, ktorí prichádzajú z juhu, a zdá sa mi, že v tomto ohľade neexistuje iná alternatíva ako spolupráca a zdieľanie zodpovednosti za „bremená“, nazvime ich tak, medzi všetkými európskymi krajinami, najmä medzi tými, do ktorých prichádzajú, krajinami prvého príchodu, a potom tými, ktoré sú tranzitné a cieľové.

Takže v prvom rade je prioritou – pápež to často opakoval – zachrániť životy, zachrániť životy na mori, a to sa dá dosiahnuť rozšírením trás, ktoré sú k dispozícii pre regulárnu migráciu. A potom, ešte na vyššej úrovni, pracovať na tom, aby nikto nebol nútený opustiť svoju vlasť kvôli konfliktu, neistote alebo nedostatočnému rozvoju. Preto je potrebné investovať do krajín pôvodu, najmä pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, politickú stabilitu, dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv. A zároveň zlúčiť tieto štyri slovesá, ktoré nám pápež naznačil: prijať, chrániť, podporovať a integrovať, a skutočne to robiť spoločne. Žiadny štát nemôže prevziať zodpovednosť sám. Potrebujeme spoločný záväzok, na ktorom sa musí podieľať aj občianska spoločnosť vrátane náboženských skupín a zvlášť Katolíckej cirkvi.

Po Grécku a Cypre pápež príde na ostrov, kde stroskotala loď sv. Pavla. Ďalšia etapa v šľapajach veľkého evanjelizátora národov. Vstúpili sme do desiateho roku tohto pontifikátu: akú bilanciu treba urobiť, ak sa pozrieme najmä na vychádzajúcu Cirkev, ktorú si praje pápež František?

Kard. Parolin: Zdá sa mi význačné, že v tomto 

desiatom roku jeho pontifikátu sa koná táto cesta na Maltu, pretože Malta je spojená s postavou sv. Pavla, ktorý je evanjelizátorom par excellence, a ak má Františkov pontifikát nejaký svoj typický znak, tak je to práve výzva, pozvanie Cirkvi, aby sa stala misionárskou, aby sa stávala čoraz viac misionárskou, aby prinášala ohlasovanie evanjelia všetkým, v každej situácii. Ide teda o misijné vychádzanie s dvoma charakteristikami, ktoré sú podľa mňa typické pre pápeža Františka, a to je ísť ku konkrétnym ľuďom, stretnúť sa s nimi tam v situáciách, v ktorých žijú, čo môžu byť pozitívne, negatívne alebo kritické situácie. Samozrejme, že jeho pozvanie je práve misionárskym obrátením a obrátenie si vyžaduje čas a dobrú vôľu. Som však presvedčený, že táto výzva hlboko ovplyvnila život Cirkvi, a preto je tu u väčšiny ochota vydať sa týmto smerom, hlásať evanjelium dnešným ľuďom a dávať, predovšetkým prostredníctvom ohlasovania evanjelia, dôvody pre život a nádej, ktoré v dnešnom svete tak veľmi potrebujeme.

Pápež František bude tretím pápežom, ktorý navštívi Maltu, krajinu, kde Cirkev čelí typickým výzvam západných spoločností. Ako sa ich zhostiť so vzájomným skĺbením identity a dialógu?

Kard. Parolin: Aj Cirkev na Malte čelí problémom, 

s ktorými sa stretáva Cirkev vo všetkých západných krajinách. Existuje tu veľká náboženská tradícia blízkosti, blízkosti k ľuďom a ich potrebám, stačí pomyslieť na mnohé diela, ktoré existujú na Malte, pokiaľ ide o charitu, pozornosť voči najmenším, pozornosť voči chorým, postihnutým a potom všetko vzdelávanie, samotná téma emigrácie, ktorú sme už spomínali, a pozornosť Cirkvi. Na druhej strane došlo k určitému úpadku náboženskej praxe a k určitému nahlodaniu kresťanských hodnôt, na ktorých bola spoločnosť založená. Myslím, že odpoveďou je to, čo sme už spomenuli a čo možno – a pápež František to prirodzene navrhuje – formulovať v dvojčlene učeník-misionár. Kde podľa mňa učeník označuje identitu, silnú kresťanskú identitu, ktorá sa rodí z osobného vzťahu s Ježišom Kristom, z nasledovania Ježiša Krista, kresťan sa identifikuje a jeho identita je byť učeníkom Ježiša Krista, a zároveň – učeník-misionár – táto otvorenosť sa musí prejaviť predovšetkým v dialógu s dnešným svetom. Dialóg, ktorý je ústretový a zároveň kritický voči menej pozitívnym aspektom našej reality a našej spoločnosti.

85 percent obyvateľov Malty sú katolíci. Pápež ide, aby ich upevnil vo viere: čo si tu možno priať?

Kard. Parolin: Prianím je, aby sa Malta nechala upevniť vo viere, a aby sa táto viera premietla do svedectva, do silného uvedomenia si maltských kresťanov, že je nevyhnutné dosvedčovať vieru v zmysle ohlasovania. Mohli by sme spomenúť Pavlove slová: „Opportune et importune“ (Vhod či nevhod), v každom čase, v každej situácii, či sa to niekomu páči alebo nie, ohlasujem Ježiša Krista, ohlasujem jeho evanjelium. Teda svedectvo, ktoré ide v tomto zmysle, a svedectvo, ktoré ide v zmysle vtelenia vlastnej viery do dobročinnej lásky a prijatia voči druhým.

-mh, jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

01 apríla 2022, 09:14