Druhá pôstna kázeň kard. Cantalamessu v Aule Pavla VI. (18. mar. 2022) Druhá pôstna kázeň kard. Cantalamessu v Aule Pavla VI. (18. mar. 2022) 

Kardinál Cantalamessa: Sme povolaní k eucharistickej svätosti

„Sme povolaní nielen Eucharistiu sláviť, ale tiež stať sa Eucharistiou.“ To sú slová pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu z jeho druhej pôstnej kázne, ktorú predniesol v piatok 18. marca v Aule Pavla VI. Vo svojej mystagogickej katechéze o Eucharistii sa tentokrát zameral na ústrednú časť svätej omše, na Eucharistickú modlitbu (anaforu). Medzi poslucháčmi z radov Rímskej kúrie a diecézy Večného mesta bol aj Svätý Otec František.

Pápežský kazateľ okrem iného vysvetlil, že pri slávení svätej omše sú na oltári dve Kristove telá: jeho skutočné telo narodené z Panny i jeho mystické telo, ktorým je Cirkev. Zdôraznil, že „svätosť kresťana sa musí realizovať podľa „formy“ Eucharistie, musí to byť eucharistická svätosť. Kresťan sa nemôže obmedziť na slávenie Eucharistie, musí byť Eucharistiou spolu s Ježišom“, povedal kardinál Cantalamessa. Z jeho myšlienok vyberáme:

„Čo teda obetujeme, obetovaním svojho tela a svojej krvi spolu s Ježišom pri svätej omši? Ponúkame aj my to, čo nám ponúkol Ježiš: život a smrť. Slovom telo, dávame všetko, čo predstavuje konkrétne život, ktorý vedieme na tomto svete, naše skúsenosti, čas, zdravie, energiu, schopnosti, city, možno len obyčajný úsmev.

Slovom krv tiež vyjadrujeme obetovanie našej smrti. Nie nevyhnutne definitívnu smrť, mučeníctvo pre Krista a pre bratov. Smrť znamená aj všetko, čo nás na smrť pripravuje a čo jej predchádza: poníženia, neúspechy, choroby, ktoré nás limitujú, obmedzenia spôsobené vekom, zdravím: jedným slovom všetko, čo nás „umŕtvuje“.

To všetko však znamená, že hneď ako odídeme zo svätej omše, musíme uskutočňovať to, čo sme ponúkli; aby sme sa skutočne snažili, so všetkými našimi obmedzeniami, ponúknuť svoje „telo“ našim bratom a sestrám, to znamená čas, energiu, pozornosť; jedným slovom, náš život.“

Kardinál zhrnul to, čo sa deje pri eucharistickom slávení nasledovne:

„Rád by som s pomocou konkrétneho príkladu zhrnul, čo sa deje pri eucharistickom slávení. Predstavme si veľkú početnú rodinu, v ktorej prvorodený syn nesmierne obdivuje a miluje svojho otca. K narodeninám mu chce dať vzácny darček. Skôr, ako mu ho podaruje,

však potajomky požiada všetkých svojich bratov a sestry, aby sa na dar podpísali. A tak sa darček dostáva do rúk otca, ako výraz a znak lásky všetkých jeho detí, aj keď v skutočnosti len jeden zaň zaplatil.

To je to, čo sa deje v eucharistickej obete. Ježiš bezhranične obdivuje a miluje nebeského Otca. Chce mu dať každý deň, až do konca sveta, ten najvzácnejší dar, aký len existuje, dar svojho vlastného života. Vo svätej omši pozýva všetkých svojich bratov a sestry, aby podpísali tento dar, aby sa dostal k Bohu, Otcovi, ako dar všetkých jeho detí, aj keď len jeden zaplatil cenu tohto daru. A aká to bola cena!“

Povolanie kresťana k „eucharistickej svätosti“ pápežský kazateľ ešte raz zopakoval týmito slovami:

„Pri odchode zo svätej omše musíme aj my zo svojho života urobiť dar lásky k Otcovi a k našim bratom a sestrám. Zopakujem to: sme povolaní nielen Eucharistiu sláviť, ale tiež stať sa Eucharistiou.“

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

19 marca 2022, 10:38