Zneužívanie, Ratzinger: hanba, bolesť a úprimná prosba o odpustenie

Vatican News

Emeritný pápež Benedikt XVI. sa priamo a osobne vyjadril k správe o zneužívaní v diecéze Mníchova a Freisingu, kde bol arcibiskupom necelých päť rokov. Urobil tak v texte v kajúcnom tóne obsahujúcom osobné „vyznanie“, v ktorom vyjadruje svoju „ľútosť nad zneužívaniami a pochybeniami, ku ktorým došlo“ v čase jeho „mandátu na daných miestach“.

V prvej časti listu J. Ratzinger píše, že po zverejnení správy prežil „dni spytovania svedomia a reflexie“. Ďakuje za blízkosť, ktorú mu mnohí vyjadrili. Ďakuje tým, ktorí s ním spolupracovali na prezretí si dokumentačného materiálu a príprave odpovedí zaslaných komisii. Ako to už urobil v uplynulých dňoch, znova sa ospravedlňuje za chybu, absolútne neúmyselnú, týkajúcu sa jeho prítomnosti na stretnutí 15. januára 1980, na ktorom sa rozhodlo prijať v diecéze kňaza, ktorý sa potreboval liečiť. Hovorí tiež, že je „obzvlášť vďačný za dôveru, podporu a modlitby“, ktoré mu „pápež František osobne vyjadril“.

V druhej časti listu emerita píše, ako ho oslovuje skutočnosť, že Cirkev denne vkladá doprostred každého slávenia svätej omše „vyznanie našej viny a prosbu o odpustenie. Verejne sa modlíme k živému Bohu, aby nám odpustil našu vinu, našu veľkú a preveľkú vinu.“ Je jasné, pokračuje Benedikt, že „slovo 'preveľká' sa nevzťahuje rovnakým spôsobom na každý jeden deň. Ale každý deň sa ma spytuje, či by som aj dnes nemal hovoriť o preveľkej vine. A útešným spôsobom mi hovorí, že akokoľvek veľká by mohla byť dnes moja vina, Pán mi odpúšťa, ak sa ním úprimne nechám preskúmať a ak chcem skutočne seba samého zmeniť.“

Joseph Ratzinger potom spomína na osobné rozhovory s obeťami zneužívania, spáchaného duchovnými. „Pri všetkých mojich stretnutiach s obeťami sexuálneho zneužívania kňazmi, najmä počas mnohých apoštolských ciest, som sa pozeral do očí dôsledkom jednej preveľkej viny a naučil som sa chápať, že my sami sme do tejto preveľkej viny vtiahnutí, keď ju zanedbávame alebo keď jej nečelíme s potrebnou rozhodnosťou a zodpovednosťou, ako sa to príliš často stávalo a stáva.“

„Tak ako pri tých stretnutiach,“ píše emeritný pápež, „môžem opäť len vyjadriť všetkým obetiam sexuálneho zneužívania moju hlbokú hanbu, moju veľkú ľútosť a moju úprimnú prosbu o odpustenie. V Katolíckej cirkvi som mal veľké zodpovednosti. O to väčšia je moja ľútosť nad zneužitiami a chybami, ku ktorým došlo počas môjho mandátu na daných miestach. Každý jeden prípad sexuálneho zneužívania je hrozný a nenapraviteľný. S obeťami sexuálneho zneužívania hlboko súcitím a prežívam bolesť nad každým jedným prípadom.“

Benedikt XVI. ďalej hovorí, že čoraz viac chápe „tie zimomriavky a strach, ktoré Kristus prežíval na Olivovej hore, keď videl všetky tie hrozné veci, ktoré bude musieť vnútorne prekonať. To, že učeníci v tej chvíli spali, žiaľ, predstavuje situáciu, ktorá sa aj dnes nanovo opakuje a ktorú aj voči sebe cítim ako výzvu. A tak môžem len prosiť Pána, všetkých anjelov a svätých i vás, drahí bratia a sestry, aby ste sa za mňa modlili k Pánovi, nášmu Bohu.“

J. Ratzinger uzatvára svoj list týmito slovami: „Čoskoro sa ocitnem pred najvyšším sudcom môjho života. Aj keď pri pohľade na svoj dlhý život môžem mať aj dôvod na úľak a strach, mám predsa len radostného ducha, pretože pevne dôverujem, že Pán nie je len spravodlivý sudca, ale zároveň priateľ a brat, ktorý už sám trpel pre moje nedostatky, a preto ako sudca je zároveň mojím obhajcom (Paraklétom). Pri pohľade na hodinu súdu sa mi takto stáva jasnou milosť byť kresťanom. Bytie kresťanom ma obdarúva poznaním, ba viac, priateľstvom so sudcom môjho života a umožňuje mi s dôverou prekročiť temné dvere smrti.“

Spolu s listom Benedikta XVI. bola zverejnená aj krátka trojstranová príloha, ktorú zostavili štyria právni experti - Stefan Mückl, Helmuth Pree, Stefan Korta a Carsten Brennecke -, ktorí sa už podieľali na písaní 82-stranových odpovedí na otázky komisie. Tie odpovede, priložené k správe o zneužívaniach v Mníchove, vyvolali polemiky a obsahovali chybu v prepise, ktorá viedla k tvrdeniu, že arcibiskup Ratzinger nebol prítomný na stretnutí, na ktorom sa rozhodlo o prijatí kňaza, ktorý sa pošpinil zneužívaniami.

V nových odpovediach odborníci zdôrazňujú, že kardinál Ratzinger vo chvíli, keď prijímal kňaza, ktorý sa mal liečiť v Mníchove, nemal vedomosť o tom, že ide o zneužívateľa. A na stretnutí v januári 1980 sa nehovorilo o dôvode, pre ktorý sa potreboval liečiť, ani sa nerozhodlo o jeho zamestnaní v pastoračnej činnosti. Dokumenty potvrdzujú to, čo uviedol J. Ratzinger.

Ďalej sa podrobne vysvetľuje, čo zapríčinilo chybu týkajúcu sa pôvodne popretej prítomnosti Ratzingera: nahliadnuť do spisov v elektronickej verzii bolo umožnené iba profesorovi Mücklovi, bez dovolenia možnosti ukladať, tlačiť alebo kopírovať dokumenty. V ďalšej fáze spracovania sa Dr. Korta nedopatrením dopustil chyby v prepise, keď sa domnieval, že J. Ratzinger bol 15. januára 1980 neprítomný. Preto nemožno pripísať Benediktovi XVI. túto chybu v prepise ako vedomé nepravdivé vyhlásenie alebo „klamstvo“. Mimochodom, už v roku 2010 sa vo viacerých článkoch v tlači, ktoré nikdy neboli popreté, hovorilo o Ratzingerovej prítomnosti na onom stretnutí a sám emeritný pápež v životopise, ktorý napísal Peter Seewald a bol publikovaný v roku 2020, tvrdí, že bol prítomný.

Odborníci tvrdia, že v žiadnom z prípadov analyzovaných v reporte Joseph Ratzinger nevedel o sexuálnych zneužívaniach spáchaných kňazmi alebo o podozrení zo spáchania sexuálnych zneužívaní kňazmi. Dokumentácia neposkytuje žiadne dôkazy o opaku a v skutočnosti v odpovedi na konkrétne otázky k tomuto bodu počas tlačovej konferencie pri prezentácii tí istí právnici, ktorí zostavili report, uviedli,

že s pravdepodobnosťou predpokladajú, že Ratzinger vedel, ale bez toho, aby toto ich tvrdenie bolo doložené svedectvami alebo dokumentmi.

Nakoniec odborníci odmietajú, že by odpovede, ktoré zostavili v mene emeritného pápeža, bagatelizovali závažnosť exhibicionistického správania kňaza. „Benedikt XVI. v spomienke nezľahčoval exhibicionistické správanie, ale výslovne ho odsúdil. Veta použitá ako údajný dôkaz bagatelizovania exhibicionizmu je vytrhnutá z kontextu.“ Benedikt XVI. vo svojej odpovedi uviedol, že zneužívania vrátane exhibicionizmu sú „hrozné“, „hriešne“, „morálne odsúdeniahodné“ a „nenapraviteľné“. V zhodnotení expertov bolo len pripomenuté, že podľa vtedy platného práva exhibicionizmus „nebol trestným činom podľa kanonického práva, pretože príslušná trestná norma nezahŕňala ako skutkovú podstatu správanie tohto druhu“.

Príloha podpísaná štyrmi spolupracovníkmi, odborníkmi na právo, za ktorých prácu emeritný pápež prevzal zodpovednosť, tak prispieva k objasneniu toho, čo vyšlo z mysle a srdca J. Ratzingera a toho, čo je výsledkom výskumu jeho spolupracovníkov. Benedikt XVI. opakuje, že počas svojho krátkeho biskupského úradu nemal vedomosť o zneužívaní, ktorého sa dopustili kňazi. Pokornými a hlboko kresťanskými slovami však žiada o odpustenie za tú „preveľkú vinu“ zneužívaní a za chyby, aj tie, ktoré sa stali počas jeho mandátu.

(Zdroj) -jb-