Stála rada Synody priebežne zhodnotila rozbehnutý proces

Ubehli takmer štyri mesiace od začatia synodálneho procesu s témou „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“. Väčšina krajín vrátane Slovenska sa do procesu zapojilo 17. októbra 2021, týždeň po jeho centrálnom otvorení vo Vatikáne. Na svojom zasadnutí 26. januára 2022 sa XV. stála rada Biskupskej synody zamerala na hodnotenie doterajšej synodálnej cesty z prijatých správ z diecéz, biskupských konferencií, synod východných cirkví alebo iných cirkevných orgánov. V dnes publikovanej práve o prvej bilancii priebehu synodálneho procesu čítame:

„Približne tri mesiace po otvorení synodálneho procesu vyjadrila Stála rada veľkú spokojnosť s priebehom procesu na miestnej úrovni. Až 98 % biskupských konferencií a synod východných cirkví na celom svete vymenovalo osobu alebo celý tím na realizáciu synodálneho procesu. Hodnotenie Stálej rady bolo podporené výsledkami, ktoré vyplynuli z výmeny názorov počas približne pätnástich online stretnutí so zodpovednými vedúcimi za synodu z celého sveta, ktoré zorganizoval Generálny sekretariát Biskupskej synody v novembri a decembri 2021.“

„Svedectvá, ktoré prišli na Generálny sekretariát z celého sveta a sú pravidelne uverejňované na webovej stránke synodresources.org, sú dôvodom na nádej a znamením, že Duch Svätý pôsobí. Tí, ktorí doteraz zažili synodálnu skúsenosť, uvádzajú radostnú skúsenosť a hovoria o skutočnej premene prežívania ich začlenenia v cirkevnom spoločenstve.“

Súhrnná správa potvrdzuje tiež, že konkrétne kroky na synodálnej ceste sa líšia od možností diecéz vo svete, avšak niektoré i prekvapujú:

„Spôsob konzultácií a účasť Božieho ľudu sa v jednotlivých regiónoch sveta líšia. Synodálny proces s radosťou a nadšením vítajú najmä viaceré krajiny v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii. Tam, kde už prebiehal alebo sa mal začať diecézny alebo národný synodálny proces, sa zosúladila dynamika oboch synod. Rozhodnutie o predĺžení fázy počúvania Božieho ľudu sa zvlášť stretlo s dobrým ohlasom.“

Ako zdôrazňuje Stála rada Synody, vzájomná komunikácia je dôležitá a prebieha aj prostredníctvom rôznych médií a online platforiem:

„V mnohých diecézach a biskupských konferenciách vznikli webové stránky a stránky na sociálnych sieťach, ktorých cieľom je ponúkať zdroje a informovať o priebehu cesty v danom prostredí. Generálny sekretariát využíva okrem inštitucionálnej webovej stránky synod.va aj ďalšie nástroje, ako napríklad týždenný bulletin, webovú stránku na zhromažďovanie skúseností a zdrojov vytvorených na miestnej úrovni (synodresources.org) a modlitbovú stránku za synodu (prayforthesynod.va), vytvorenú spolu so Svetovou sieťou modlitby pápeža a Medzinárodnou úniou generálnych predstavených reholí.“

Komuniké o prvej bilancii synodálneho procesu obsahuje aj výzvy, ktorým treba na tejto ceste čeliť:

„Ak mnohí veriaci vnímajú synodálny proces ako rozhodujúci moment pre Cirkev, ako proces učenia sa, obrátenia a obnovy cirkevného života, objavujú sa aj určité ťažkosti. V niektorých skupinách veriacich a medzi duchovnými sa objavujú obavy a zdržanlivosť. Určitá nedôvera panuje aj medzi laikmi, ktorí majú pochybnosti, či ich príspevok bude skutočne zohľadnený.

Súčasná situácia pandémie vytvára ďalšiu nezanedbateľnú prekážku, keďže obmedzuje priame stretávanie sa veriacich. Konzultácie Božieho ľudu sa nedajú zredukovať na jednoduchý dotazník, pretože skutočnou výzvou synodality je práve vzájomné počúvanie a spoločné rozlišovanie.“

V synodálnom procese sa pozorujú aj niektoré opakujúce sa výzvy, ako napríklad:

1) potreba formácie, najmä v oblasti počúvania a rozlišovania, aby synoda bola autentickým duchovným procesom a neredukovala sa na parlamentnú debatu;

2) vyhýbanie sa sebareferenčnosti na stretnutiach skupín, pretože vzájomné načúvanie, ktoré je založené na modlitbe a počúvaní Božieho slova, môže viesť len k otvorenosti voči druhým s cieľom ohlasovať evanjelium. Synodálna cirkev je cirkvou misijnou, v ktorej každý pokrstený cíti spoluzodpovednosť za poslanie Cirkvi;

3) potreba nájsť nové spôsoby zlepšenia spoluúčasti mladých;

4) zapojenie tých, ktorí žijú na okraji cirkevných inštitúcií;

5) dezorientácia vyjadrená zo strany niektorých duchovných.

V závere správy čítame, že napriek týmto výzvam má prevahu radosť a spokojnosť z priebehu synodálneho procesu. Zdôrazňuje sa dôležitosť spätnej väzby zo strany zodpovedných za realizáciu synodálnej cesty na miestnej úrovni.

„Na záver možno povedať, že novosť synodálneho procesu určite prináša veľa radosti a dynamiky, ale aj množstvo neistôt, ktoré je potrebné riešiť. Stále viac si uvedomujeme, že synodálne obrátenie, ku ktorému je povolaný každý jednotlivý pokrstený, je dlhá cesta, ktorý bude trvať dlhšie ako samotný proces. Z mnohých strán zaznieva túžba, aby cesta začatá na miestnej úrovni pokračovala počas celého procesu a aj ďalej, aby cirkevné spoločenstvo mohlo čoraz viac konkretizovať synodalitu ako konštitutívny rozmer Cirkvi.“

Generálny sekretariát pripravuje v blízkej dobe vydať pre biskupské konferencie usmernenie o spôsobe, ako spracovať výstupy z diecéznej fázy:  

„V reakcii na početné žiadosti, ktoré Generálny sekretariát dostal, sa pripravuje nóta ohľadom vypracovania „raportov“ (súhrnných správ) zo strany diecéz a biskupských konferencií. Ide o nástroj, ktorý slúži rôznym cirkevným entitám, ktoré sa budú v nasledujúcich mesiacoch zaoberať naformulovaním výsledkov ich cirkevného rozlišovania. V nóte sa navrhuje myšlienka, že samotné vypracovanie súhrnnej správy je aktom rozlišovania, t. j. výsledkom duchovného procesu a tímovej práce.“

-mh, jb-