Vatikán na Kórejskom globálnom fóre: Pokoj je plod spravodlivosti a lásky

„Ak chceme „napredovať“ smerom k novej vízii, každý z nás musí byť ochotný spolupracovať s ostatnými pri otváraní nových perspektív priateľstva a zmierenia pre formovanie spoločnej budúcnosti“, uviedol v rozsiahlom príhovore kardinál Parolin.  Na podujatí s anglickým názvom Korea Global Forum for Peace, ktoré každoročne organizuje juhokórejské Ministerstvo pre zjednotenie, sa zúčastňujú experti, bádatelia a vládni predstavitelia z viac než 20 krajín.

Kardinál Parolin hovoril na tému: „Úloha cirkví pri nastolení mieru na Kórejskom polostrove“. Vo svojom príspevku zdôraznil potrebu vytvoriť podmienky pre integrálny a solidárny rozvoj ľudstva. Cestu zbližovania, vytvárania priateľstva medzi národmi, podľa neho charakterizujú slovesá: prijímať, sprevádzať a načúvať.

Svätý Otec vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium hovorí o „niektorých dôležitých aspektoch prijatia, a to o blízkosti, otvorenosti dialógu, trpezlivosti a láskavosti, ktorá neodsudzuje.  Prvým krokom k skutočnému prijatiu druhých je priblížiť sa k nim, vytvoriť im priestor v našom živote, byť ochotní podeliť sa o svoje radosti a starosti a budovať autentické vzťahy“, uviedol vatikánsky štátny sekretár.

V súvislosti so sprevádzaním kardinál zdôraznil, že „nie je možný harmonický rozvoj spoločnosti vo všetkých jej častiach, ak nebudeme realizovať spoločné stratégie zamerané na rešpektovanie ľudského života a postupné sprevádzanie osôb“.

V rámci témy načúvania a dialógu uviedol vzácny príklad svätého pápeža Jána XXIII. a jeho zásady  hľadať vždy a všade dobro a 

hľadať najprv to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.

Pokoj je dielom spravodlivosti a zároveň aj ovocím lásky, vysvetlil kardinál Parolin citujúc z konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes (č. 78):

«Mier nie je iba bezvojnový stav ani sa neobmedzuje na ustálenie rovnováhy medzi protikladnými silami, nie je ani výsledkom despotickej vlády, ale je v pravom a vo vlastnom zmysle slova „dielom spravodlivosti“ (Iz 32,17). Je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ ... Pokoj sa nedá dosiahnuť na zemi, ak sa nezaručí osobné blaho a ľudia si nebudú medzi sebou s dôverou a bez donútenia vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Pevná vôľa rešpektovať ostatných ľudí a ostatné národy, ako aj ich dôstojnosť a nezištné bratské správanie sú pri budovaní mieru nevyhnutné. A tak je pokoj aj ovocím lásky, ktorá presahuje možnosti spravodlivosti.»

V tomto duchu vatikánsky štátny sekretár zdôraznil, že  „pokoj je plodom nielen spravodlivosti, ale aj lásky. Kým spravodlivosť vyžaduje, aby sme neporušovali práva druhých a dávali každému, čo mu patrí, láska nás núti pociťovať potreby druhých ako svoje vlastné a podporuje plodnú spoluprácu“.

Kardinál Parolin ďalej konštatoval, že „ak má byť v našom svete nastolený autentický mier, spravodlivosť musí nájsť naplnenie v láske a v odvahe hľadieť na veci, ktoré nás spájajú.  Naša cesta nebude nikdy ukončená, kým spravodlivosť nebude zavŕšená zmierením“, pripomenul vatikánsky štátny sekretár. Zároveň vysvetlil, že „autentický pokrok treba chápať ako pokrok celého ľudského spoločenstva vo všetkých jeho dimenziách: kultúrnej, duchovnej, sociálnej, politickej, vedeckej a hospodárskej“.

Citujúc slová sv. Pavla VI. a dokument Gaudiem es spes, kardinál Parolin zdôraznil:

„Pravý pokoj rastie v srdciach a svedomí jednotlivcov.  Pokoj ... nie je oddelený od požiadaviek spravodlivosti, ale je podporovaný osobnou obetou, zhovievavosťou, milosrdenstvom a láskou.   Mier umožňuje mužom a ženám nájsť naplnenie; zostáva zakotvený v ich konkrétnych potrebách a túžbach.  Z toho vyplýva, že mier sa nikdy nedosiahne raz a navždy, ale musí sa neustále budovať.   Vyžaduje si teda úprimnú spoluprácu všetkých, ochotu odložiť rivalitu v záujme spoločného dobra.“

-zk-