Hlavný penitenciár ďakuje pred Vianocami všetkým spovedníkom

Všetkých spovedníkov zveruje hlavný penitenciár kardinál Piacenza Panne Márii, ako aj svätému Jozefovi, „služobníkovi vykúpenia“, a to práve v roku 150. výročia jeho vyhlásenia za ochrancu všeobecnej Cirkvi.

Kardinál Piacenza si všíma osobitne ťažkú situáciu človeka v tejto dobe poznačenej pandémiou a hovorí o novej vnímavosti ľudí na duchovné potreby. Konštatuje, že „v tomto čase pandémie slová spása, záchrana a uzdravenie nadobudli pre mnohých nový význam, dramaticky konkrétny a hmatateľný. Opäť sa raz mocne objavila potreba byť zachránený, aj pre ľudí, ktorí sa cítia dôležito a autonómne.“

Prinášame plné znenie listu ktorý v preklade Stanislava Gábora publikovala Tlačová kancelária KBS:

List hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu

penitenciárom a spovedníkom pri príležitosti sviatkov Narodenia Pána 2020

Milovaní a ctihodní spolubratia v kňazstve,

liturgia Cirkvi počas týždňov, ktoré predchádzajú sviatku Narodenia Pána, s materinskou starostlivosťou pripravuje srdce človeka k nežnému, no ohromujúcemu stretnutiu. Pán sveta a dejín sa stáva Dieťaťom, aby sme ho milovali. Boží Syn, Trojsvätý, prijal našu ľudskú prirodzenosť v lone mladej devy, Najsvätejšej Panny Márie, aby sme ho mohli objať. Tento novonarodený chlapček, ktorý spočinul v drevených jasliach a na kôpke sena sťaby v postieľke, bude tým, kto jedného dňa príde v sprievode zástupov anjelov, aby nás súdil pre večný život.

My, jeho stvorenia, môžeme vkladať do tohto Dieťaťa všetku našu nádej. Naozaj, hoci človek od začiatku dejín nešťastne odmietal jeho lásku, Boh vždy podnikol iniciatívu, iniciatívu milosrdenstva na záchranu ľudstva.

V Knihe Genezis, hneď po hriechu našich prarodičov, Pán daroval mužovi a žene kožené tuniky a zaodial ich, skôr než opustili záhradu Eden: akoby tým naznačil že bude i naďalej chrániť človeka, svojím objatím hrejivého odevu. Keď potom podľa jeho plánu nadišiel čas, on sám zaplatil cenu za naše vykúpenie, a to nielen tým, že zakryl naše slabosti, ale aj tým, že ich liečil v nás samých.

Nežný chlapček, uložený v jasliach, je ten istý, kto vylial svoju nevinnú krv za nás všetkých. Otec daroval ľudstvu svojho jednorodeného Syna a skrze jeho smrť a zmŕtvychvstanie mu všetko položil pod nohy. A to nie na súd, ktorý by nás odsúdil, ale spasil.

Človek, ktorý prijíma obetu Syna ako dar, ktorý prijíma ohromujúcu skutočnosť bezbranného dieťaťa, schopného vykúpiť ľudstvo, a ktorý ako učení mudrci a pokorní pastieri, ho uzná za Pána života a dejín, človek, ktorý neodmieta jeho nekonečnú Lásku, bude v posledný deň súdený s láskou. Naopak, odmietaním tohto stretnutia, odmietaním milosti, ktorú Pán dáva, sa človek sám vylučuje, odsudzuje seba samého.

Drahí bratia v kňazstve, v tomto čase pandémie, slová „spása, záchrana“ a „uzdravenie“ nadobudli pre mnohých nový význam, dramaticky konkrétny a hmatateľný. Opäť sa raz mocne objavila potreba byť zachránený, aj pre ľudí, ktorí sa cítia dôležito a autonómne. Tak ako sa to stáva vždy, je potrebné správne nasmerovať otázku, aby mohla prísť autentická odpoveď.

Pán dnes volá kresťanov snáď viac než v iných okamihoch dejín, aby vkladali svoju osobnú nádej na duchovné a fyzické uzdravenie, na útechu a spásu k nohám dieťaťa Ježiša, k nohám Svätej rodiny. My, jeho služobníci, sme povolaní, aby sme ohlasovali veľkú radosť: narodil sa Spasiteľ, Kristus Pán a môžeme ho nájsť v „jasliach“: v konkrétnosti a jednoduchosti života, jedným slovom – v realite každého dňa.

Keď hľadíme na Dieťa, a na to, čo vytrpelo pre nás, vyprosujme si neprestajnú horlivosť pri vykonávaní našej služby spovedníkov, aby žiadna duša nezostala uzavretá pred darom spasiteľnej lásky. Prosme ho, aby sme boli schopní odovzdávať veriacim, ktorí sa na nás obracajú, nehu milosrdného a utešujúceho objatia dieťaťa Ježiša, aby sa aj tie najzatvrdlivejšie srdcia otvorili pre Lásku a spoznali Spasiteľa.

Sviatostná spoveď je a stále zostáva nevyhnutná, prinajmenšom raz do roka a každopádne vždy v prípade smrteľného hriechu, aby sme mohli hodne pristúpiť k svätému prijímaniu. To sladké prijímanie, ktoré zakusujeme pred jasličkami bolo zaplatené darovaním vlastného života, ktoré vykonal vtelený Boží Syn. Dar, na ktorom môže mať účasť každý človek, ktorý má vo svojom živote pravdivé a dobré postoje, no na ktorom má každý kresťan istotne účasť zakaždým, keď pristupuje k sviatosti zmierenia a nastupuje na opravdivú cestu pokánia. Zlo „napravené“ pokáním, urýchľuje príchod Kráľovstva, obmedzuje moc zla a robí nás účastnými na jedinom Vykúpení, ktoré pre nás vydobyl Kristus.

Čas, ktorý venujeme vysluhovaniu sviatosti pokánia, naša neustála ochota byť k dispozícii veriacim, pre spásu ktorých Pán pretrpel všetku bolesť, vľúdnosť nášho prijatia a jemné pripomínanie veriacim, že duchovné dobro spovede vždy väčšie než fyzická pohoda – i keď aj tá je dôležitá, nech sú naším darom pre Dieťa Ježiša na tieto sviatky Narodenia Pána.

Vyjadrujem hlbokú vďačnosťou penitenciárom pápežských bazilík v meste [Ríme], ako aj všetkým vám spovedníkom za vašu vzácnu službu obetovanú Kristovi a Cirkvi, a za vašu oddanosť, s akou sa venujete starostlivosti o duše. Zároveň vás zverujem Márii, Panne a Matke, nášmu vzoru lásky a ochrancovi Svätej Rodiny v čase, keď si pripomíname 150 rokov od jeho vyhlásenia za ochrancu všeobecnej Cirkvi: milovaný svätý Jozef, „služobník vykúpenia“, nás volá, aby sme sa aj my stali takými, ako bol on.

Zasielam vám srdečné pozdravy k sviatkom Narodenia Pána a k Novému roku, aby bol plodný na každé pravé dobro v Pánovi!

Mauro kard. Piacenza, hlavný penitenciár

(Preklad: Stanislav Gábor)

-jb-