Kardinál Parolin píše do Rimini: Svedčiť o kráse Boha, o láske, ktorá zachraňuje

Míting v prímorskom letovisku, ktorý potrvá do 23. augusta, sa tento rok v dôsledku pandémie uskutoční najmä prostredníctvom internetu. Jeho témou je citát z pera rabína a židovského filozofa Abraháma Joshuu Heschela (1907 – 1972): „Bez úžasu zostávame hluchí voči tomu, čo nás presahuje“. Na túto tému nadviazal vo svojom posolstve aj kardinál Parolin. Píše:

„Pri hľadaní dobier viac než dobra sa mnohí zamerali výlučne na vlastné sily, na schopnosť produkovať a zarábať, zriekajúc sa toho postoja, ktorým je dieťa schopné vnímať skutočnosť: postoja údivu.“

Život i viera sa bez údivu stávajú sivými

Na um nám prichádza Evanjelium a Ježišovo pozvanie byť ako deti, ale aj úžas tvárou v tvár životu, ako princíp starovekej gréckej filozofie, konštatuje štátny sekretár a dodáva:

„Práve tento úžas znova a znova uvádza do pohybu život, dovoľujúc mu  začať odznova za akýchkoľvek okolností: «Údiv: je to postoj, ktorý je potrebné mať, pretože život je dar, ktorý nám dáva možnosť začínať vždy znova», povedal pápež František, trvajúc na nevyhnutnosti znovunadobudnutia údivu voči životu: «Život bez údivu sa stáva sivým, zvykovým; tak aj viera. A aj Cirkev potrebuje obnoviť údiv, že je príbytkom živého Boha, Nevestou Pána, Matkou, ktorá rodí deti» (Homília 1. januára 2019).“

Aj počas pandémie sme zakúsili istý druh údivu, ktorý nadobudol formu súcitu zoči-voči utrpeniu a ohrozeniu života, a ktorý viedol lekárov a zdravotné sestry k obdivuhodnému nasadeniu sa pri zachraňovaní životov a rovnako aj učiteľov a študentov dokončiť školský rok vyučovaním cez internet, píše kardinál Parolin.

Dosvedčovať hlbokú príťažlivosť Krista

„Údiv je skutočne cestou na zachytenie znamení toho, čo nás prevyšuje, teda toho Tajomstva, ktoré predstavuje koreň a základ všetkých vecí“, konštatuje štátny sekretár a dodáva: „Ak nepestujeme takýto pohľad, zoči-voči životu sa stávame slepými: sme uzavretí sami v sebe, priťahujú nás prchavé veci a prestávame si klásť otázky o skutočnosti.“ Aj v „púšti pandémie“ vyšli na povrch častokrát potláčané otázky o zmysle života, bolesti a smrti, pokračuje kardinál Parolin, pričom pripomína:

„Táto dramatická okolnosť aspoň nachvíľu navrátila rýdzejší spôsob ako si ceniť život, bez komplexu rozptýlenosti a predpojatosti, ktorý znečisťuje pohľad, zahmlieva veci, vyprázdňuje údiv a odrádza od kladenia si otázky, kto sme.“

Skúsenosť krásy je rozhodujúca pre dosiahnutie pravdy, píše kardinál Parolin. Ako zdôrazňuje, kresťania sú povolaní dosvedčovať hlbokú príťažlivosť, ktorú má viera vďaka svojej kráse – príťažlivosť Ježiša. Píše o tom aj pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium:

«Všetky vyjadrenia autentickej krásy možno vnímať ako cestu, ktorá vedie k stretnutiu s Pánom Ježišom. ... Ako hovorí svätý Augustín, nemilujeme nič iné, len to, čo je krásne – Syna, ktorý sa stal človekom, zjavenie nekonečnej krásy, ktoré jediné je hodné lásky a putami lásky nás aj priťahuje. Je preto nevyhnutné, aby formácia kráčajúca po ceste via pulchritudinis bola súčasťou ohlasovania viery». (č. 167)

Ukazovať krásu, ktorá nám zmenila život

Pápež pozýva veriacich „dosvedčovať skúsenosť krásy Boha, ktorý sa stal človekom, aby naše oči boli udivené vidiac jeho tvár a naše pohľady v ňom našli zázrak života“. Kardinál Parolin zároveň pripomenul slová sv. Jána Pavla II: „Stojí za to byť človekom, pretože ty, Ježiš, si bol človekom“ (15. apríl 1984).

Kresťania sú povolaní povzbudzovať ľudí k nádeji, zdôraznil v liste do Rimini vatikánsky štátny sekretár: „Je to povolanie ukazovať krásu, ktorá nám zmenila život, byť konkrétnymi svedkami lásky, ktorá zachraňuje, predovšetkým  tvárou v tvár tým, ktorí teraz najviac trpia.“

-zk-