Cirkev vydala „vademecum“ o riešení prípadov sexuálneho zneužívania maloletých

Manuál s názvom Vademecum o niektorých procedurálnych bodoch v riešení prípadov pohlavného zneužívania mladistvých spáchaných klerikmi (plný text vo svetových jazykoch) má rozsah 30 strán. V 164 bodoch rozdelených do deviatich kapitol odpovedá na hlavné otázky pri riešení prípadov.

Ako vysvetlil prefekt Kongregácie pre náuku viery 

kardinál Luis Ladaria Ferrer, nejde o novú normatívu, ale o praktický nástroj na pomoc ordinárom i pracovníkom v oblasti práva, ktorí potrebujú previesť do konkrétnych skutkov kánonickú právnu úpravu týkajúcu sa závažných priestupkov, tzv. delicta graviora. Tie predstavujú „pre celú Cirkev hlbokú a bolestnú ranu, ktorá si vyžaduje uzdravenie“, konštatuje dokument.

Požiadavka na zostavenie takejto príručky vyplynula zo stretnutia predsedov biskupských konferencií z celého sveta, ktoré sa konalo vo februári 2019 vo Vatikáne. vychádza v tzv. „verzii 1.0“, keďže sa predpokladá, že bude pravidelne aktualizované podľa vývoja legislatívy a praxe kongregácie.

Čo predstavuje trestný čin, ako prebieha predbežné vyšetrovanie, aké sú možné trestné procedúry – to sú len niektoré z otázok, na ktoré dáva príručka odpovede. Vademecum na každom mieste odkazuje na príslušné normatívne dokumenty: kódexy kánonického práva (CIC pre cirkev latinského obradu, CCEO pre východné katolícke cirkvi), na Motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela  od sv. Jána Pavla II. z roku 2001 a aktualizované Benediktom XVI. v roku 2010 i na najčerstvejšie Motu proprio Vos estis lux mundi, ktoré v roku 2019 vydal pápež František.

Text kladie do popredia osobitne štyri požiadavky. Na prvom mieste je to ochrana ľudskej osoby. Od cirkevných autorít sa vyžaduje „úsilie, aby sa s predpokladanou obeťou a jej rodinou zachádzalo s dôstojnosťou a úctou“. Treba im ponúknuť „prijatie, načúvanie a sprevádzanie, a to aj prostredníctvom osobitných služieb, ako aj duchovnej, lekárskej a psychologickej pomoci, podľa špecifického prípadu“. „Podobne to možno urobiť aj s obžalovaným“, zdôrazňuje manuál.

Druhým aspektom, na ktorý poukazuje príručka, je požiadavka dôkladného a presného overenia všetkých informácií získaných od príslušného ordinára o údajnom prípade zneužitia. Aj v prípade, že nedošlo k formálnemu trestnému oznámeniu, aj v prípade, keď bola správa rozšírená masmédiami, vrátane sociálnych sietí, aj v prípade, že je zdroj anonymný, Vademecum odporúča pozorne zvážiť každú prijatú informáciu a prehĺbiť si ju. Prirodzene aj naďalej zostáva platnou sviatostná pečať: v tomto prípade má spovedník kajúcnika presvedčiť, aby oznámil predpokladané zneužitie inými cestami.

Tretí aspekt sa týka komunikácie: vo viacerých bodoch príručka pripomína povinnosť rešpektovať „úradné tajomstvo“, aj keď sa zdôrazňuje, že  počas predbežného vyšetrovania predpokladaná obeť ani svedkovia nie sú viazaní mlčanlivosťou ohľadom skutočností. Každopádne sa vyžaduje vyhnúť sa každému „nevhodnému a nezákonnému“ úniku informácií na verejnosť, predovšetkým  vo fáze predbežného vyšetrovania, aby sa nevyvolával dojem, že fakty sú už definované.

Jeden z paragrafov Vademeca sa týka verejných kumunikátov počas predbežného vyšetrovania, ktoré sa majú vyhýbať prejudikujúcim formuláciám. V týchto prípadoch sa odporúča opatrnosť a používanie „základných a stručných“ formulácií, bez „hlučných oznámení“ a bez predbiehania posúdenia skutočností eventuálnymi prosbami o odpustenie v mene Cirkvi či inými vyhláseniami.

Nakoniec, ako štvrtý aspekt sa v príručke zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi cirkvou a štátom. Napríklad, zdôrazňuje sa, že „aj bez výslovných normatívnych povinností, cirkevný orgán podá sťažnosť príslušným civilným orgánom vždy, keď sa domnieva, že je to nevyhnutné na ochranu dotknutej osoby alebo iných maloletých pred nebezpečenstvom ďalších trestných činov“. Zároveň sa pripomína, že „vyšetrovacia činnosť sa musí vykonávať v súlade s občianskymi zákonmi každého štátu“.

V súvislosti s vydaním príručky publikovali vatikánske médiá aj článok prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Luisa Ladariu, v ktorom vysvetľuje charakter dokumentu a jeho predpokladané budúce aktualizovanie. Rozhovor v tejto súvislosti poskytol aj sekretár dikastéria arcibiskup Giacomo Morandi.

-zk, jb-