Vo Vatikánskych múzeách odhalili postavy alegórií, posledné Raffaellove maľby

Alegorické postavy Spravodlivosti a Vľúdnosti – posledné Raffaellovo dielo zrealizované pred jeho smrťou, od ktorej uplynulo 500 rokov, odhalili v Apoštolskom paláci vo Vatikáne po piatich rokoch reštaurovania odborníkmi Vatikánskych múzeí. Čoskoro bude môcť maľby obdivovať aj verejnosť.

Rozmerné diela vytvorené  špeciálnou technikou olejomaľby priamo na stene sa nachádzajú medzi freskami Konštantínovho salónu, nazývaného aj „pápežský“. Z Raffaelovho štetca podľa posudku odborníkov pochádzajú dve ženské postavy zakomponované do výzdoby salónu. Rozpoznaný bol štýl, technika a experimentátorský prístup vlastný genialite Raffaella Santiho (Raffaello Sanzio), čo bolo potvrdené porovnaním historických prameňov a výsledkov vedeckých analýz.

Čerstvo reštaurované maľby boli slávnostne odhalené 13. mája za prítomnosti riaditeľky Vatikánskych múzeí Barbary Jatta a dvoch desiatok expertov a výskumníkov múzeí. Konzervačné a očistné práce prebiehali na troch stenách miestnosti od roku 2015.

Alegorické postavy znázorňujúce Spravodlivosť (Iustitia) a Vľúdnosť (Comitas) sa nachádzajú v sále impozantných rozmerov: 18 krát 12 metrov, na výšku 13 metrov. Výzdoba stien má podobu imitácie gobelínov zobrazujúcich epizódy zo života cisára Konštantína, ako sú videnie kríža, jeho vodcovská reč a bitka pri Milvijskom moste. Ideovým zámerom bolo umelecké zobrazenie odovzdania autority - auctoritas -klasického Ríma kresťanskému Rímu.

Pokiaľ ide o genézu malieb, poverenie vyzdobiť sálu nazývanú Pontificum Superior, čiže sálu určenú na pohostenie, prijímanie veľvyslancov a politických autorít, dostal Raffaello od pápeža Leva X. z rodu Medici. Bolo to na vrchole umelcovho 12-ročného pobytu v Ríme,

medzi jeseňou roku 1518 a jarou 1519.

Raffaello sa rozhodol experimentovať s olejom na múre. Použil techniku vlastnú maľbe na dreve. Zaujímavý je nález početných klincov ukrytých pod povrchom, na ktorom sa vynímajú obe alegórie. Tieto kovové prvky mali funkciu ukotvenia kolofónie na stene –Raffaello na ne zahorúca natrel tzv. „grécku živicu“ a pokryl ju jemnou vrstvou bielej omietky s cieľom napodobniť na múre tie isté charakteristiky, aké má drevo a takto môcť ďalej postupovať podobne ako pri tabuľovej maľbe.  

Smrť 37-ročného Raffaella, ktorá prišla po dlhých dňoch choroby 6. apríla 1520, preťala jeho zámer dokončiť dielo, ktoré mal detailne zakreslené v plánoch. Dekoráciu skompletizovali jeho spolupracovníci z dielne.

Vo Vatikáne mala verejnosť zreštaurované diela obdivovať už 20. apríla počas medzinárodného sympózia naplánovaného pri príležitosti 500-ročnice smrti veľkého maliara. Kvôli pandémii Covid-19 sa podujatie neuskutočnilo, nadšenci umenia však budú môcť obdivovať odhalené diela hneď po znovuotvorení Vatikánskych múzeí. Na oznámenie oficiálneho termínu otvorenia sa ešte čaká.

-jb, zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

22 mája 2020, 11:20