Kardinál Parolin: V kríze si uvedomujeme, že nie my sme stvoritelia

„Svätý Otec František sa snaží byť nablízku celému svetu všetkými možnými spôsobmi. Pre neho kontakt s ľuďmi bol vždy podstatným, a chce ho udržovať, i keď novým a doposiaľ nevídaným spôsobom. Každodenný prenos svätej omše z Domu sv. Marty je jedným z konkrétnych znakov. Neustála modlitba [...] je ďalším znakom. My všetci spolupracovníci sa snažíme pomáhať mu udržiavať kontakt s cirkvami všetkých krajín sveta.“

Na otázku, čo nás učí táto dramatická udalosť, ktorá sa dotýka rodín, mení život ľudí a vyvoláva vážne dopady na ekonomický svet, kardinál Parolin okrem iného uviedol:

„Predovšetkým sme postavení pred našu krehkosť a našu zraniteľnosť. Uvedomujeme si, že nie my sme stvoritelia, ale sme úbohé stvorenia, ktoré existujú, pretože im Niekto v každom okamihu dáva život. Nie sme absolútnymi pánmi života. [...] Prichádza ponuka možnosti znovu objaviť hodnotu rodiny, priateľstva, medziosobných vzťahov, kontaktov, ktorých bežne zanedbávame, hodnotu solidarity, veľkodušnossti, delenia sa, blízkosti v konkrétnych maličkostiach. [...] Toto je príhodný čas vrátiť sa k Bohu celým srdcom, ako to pripomenul pápež František v mimoriadnej modlitebnej chvíli 27. marca a pár dní predtým pri ekumenickom Otčenáši, ktorý sme sa modlili spolu všetci kresťania sveta.“

Do Pôstneho obdobia prišiel tento silný dôvod „klopať na dvere Boha s našou vytrvalou modlitbou, aby skrátil tento čas skúšky,“ konštatuje kardinál Parolin. Cirkev podľa jeho slov v núdzovej situácii prejavila veľmi pozitívnu kreativitu:

„Je dobré vidieť ako Cirkev, ktorá žije ponorená v realite svojho ľudu, hľadá a nachádza tisíce ciest, použitím všetkých možných prostriedkov, aby zabezpečila, žeby ľudia neboli sami, mohli sa modliť, mohli prijať slovo útechy, ... napríklad i hudbou, piesňou.“

Kardinál Parolin pripomenul, že Svätý Otec vyjadruje svoju blízkosť a solidaritu i na globálnej úrovni, a to napríklad obyvateľstvu Číny zaslaním daru charitatívnej organizácii Jinde Charities a Diecéze Hong Kong, a následne tiež do Iránu, Talianska a Španielska. Zvažujú sa i ďalšie iniciatívy na konkrétne prejavenie solidarity a lásky.

Na otázku ako sa majú veriaci zachovať v situácii, keď nemôžu prijať sviatosti z dôvodu preventívneho zrušenia verejných svätých omší, kard. Parolin odpovedá:

„Rodina je domácou Cirkvou, môžeme sa modliť a pripravovať na Veľkú noc sledovaním liturgií a modlitieb v televízii. Mnohým veriacim, ktorí trpia, že nemôžu prijať sviatosti, by som chcel povedať, že zdieľam s nimi ich bolesť, ale pripomenúť aj napríklad možnosť duchovného prijímania.

Pápež František okrem iného cez Apoštolskú penitenciáriu povolil dar zvláštnych odpustkov veriacim, nie iba postihnutým Covidom-19, ale aj zdravotníkom, rodinám a všetkým, ktorí sa rôznym spôsobom, aj modlitbou, o nich starajú.

Ale je tu aj ďalší aspekt, ktorý v čase bdelosti, ako je tento, treba dať do popredia a posilňovať, a ktorý je dostupný pre všetkých. Modliť sa cez Božie slovo. Čítať ho, kontemplovať a prijímať. Boh svojím slovom vyplňuje prázdnotu, ktorá nás v týchto hodinách znepokojuje. V Ježišovi sa nám Boh odovzdal, ako Slovo plné a definitívne. Nemáme si len jednoducho vypĺňať čas, ale napĺňať sa Božím slovom.“

V tejto dobe vystupuje do popredia aj úloha laikov. Kardinál Parolin to vysvetlil na prípadoch, keď chýba prítomnosť kňaza v čase zomierania človeka:

„Ak žiaľ nie je možná prítomnosť kňaza pri lôžku umierajúceho, každý pokrstený sa môže pri ňom modliť a priniesť mu útechu, mocou všeobecného kňazstva prijatého vo sviatosti krstu. Je krásne a evanjeliové uvedomovať si, že v tomto náročnom čase určitým spôsobom aj ruky lekárov, sestier, zdravotníkov, ktorí každý deň utešujú, uzdravujú alebo sprevádzajú v poslednej chvíli života týchto chorých, sa stávajú rukami a slovami všetkých nás, Cirkvi, ako rodiny, ktorá, žehná, zdraví, odpúšťa a utešuje. Je to pohladenie Boha, ktorý uzdravuje a dáva život, aj ten večný.“

Pokiaľ ide o formu slávení Veľkého týždňa z Vatikánu, ktoré budú síce bez pútnikov, ale v širokom sprístupnení cez médiá, štátny sekretár Parolin vysvetlil, že súčasný model je zvlášť zameraný na tých, čo sa nemôžu fyzicky zúčastniť na sláveniach Trojdnia:

„V plnom rešpektovaní bezpečnostných noriem, aby sa vyhlo nákaze, sa budeme snažiť sláviť obrady Veľkonočného trojdnia  tak, aby sme tým sprevádzali všetkých tých, ktorí žiaľ nemôžu prísť sláviť do kostolov.“

-mh, jb-