Vatican News
Čína: Ilustračná snímka Čína: Ilustračná snímka 

Autentickí Číňania a naplno katolíci – kard. Parolin pre čínsky denník Global Times

„Výrazy «inkulturácia» a «počínštenie» na seba vzájomne odkazujú bez konfúzie a bez protikladu, v istých spôsoboch môžu byť komplementárne a otvárať cesty pre dialóg na náboženskej a kultúrnej úrovni“, vysvetlil vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre čínsky celoštátny denník Global Times, vychádzajúci v anglickom jazyku. Témou rozhovoru bol doterajší vývoj po podpise provizórnej dohody medzi Čínskou ľudovou republikou a Svätou stolicou.

V pomerne rozsiahlom rozhovore s podpismi dvojice novinárov Francesco Sisci - Zhang Yu zhodnotil čelný predstaviteľ vatikánskej diplomacie vývoj vzťahov a podelil sa aj so spomienkami na postup rokovaní. V súvislosti s otázkou politiky tzv. „počínštenia náboženstiev“ (angl. sinicization of religions) presadzovanej zo strany štátu kardinál Parolin poukázal na skutočnosť, že Katolíckej cirkvi je vlastný princíp inkulturácie Evanjelia, čo znamená, že čínsky katolík neprestáva byť v plnom zmysle Číňanom.

Čínsky editor uviedol rozhovor poznámkou, že „ako znak pozitívneho vývoja čínsko-vatikánskych vzťahov boli nedávne veľkonočné slávenia v Číne pokojné a prítomnosť vatikánskej reprezentácie na Medzinárodnej záhradníckej výstave v Pekingu pritiahla pozitívnu pozornosť“. Z rozhovoru prinášame odpovede kardinála Parolina na prvé tri z celkovo siedmich otázok.  

Z odpovedí kard. Parolina pre čínsky denník 

Na otázku ako napreduje dialóg po podpísaní Provizórnej dohody o menovaní biskupov v Číne podpísanej 22. septembra 2018 kardinál Parolin odpovedá:

„Obe strany si dobre uvedomujú, že takýto čin predstavuje cieľový bod jednej dlhej cesty, no je predovšetkým štartovacím bodom. Je tu dôvera, že teraz sa môže otvoriť nová fáza väčšej spolupráce v prospech čínskej katolíckej komunity i v prospech harmónie celej spoločnosti. Kanály komunikácie fungujú. Sú tu prvky, ktoré poukazujú na vzrast dôvery medzi dvoma stranami. Začíname metódu, ktorá sa ukazuje byť pozitívna a ktorá sa ešte bude musieť časom zdokonaliť, no doposiaľ nám dáva nádej, že postupne budeme môcť dosiahnuť konkrétne výsledky. Musíme kráčať spoločne, pretože jedine takto budeme môcť zahojiť rany a nedorozumenia minulosti, aby sme svetu ukázali, že aj vychádzajúc zo vzdialených pozícií sa môžu dosiahnuť plodné dohody.

Chcel by som zdôrazniť jeden aspekt, ktorý osobitne leží pápežovi Františkovi na srdci, a to opravdivú podstatu dialógu. V dialógu sa žiadna z dvoch strán nezrieka vlastnej identity, ani toho, čo je nevyhnutné k plneniu vlastných úloh. Čína a Svätá stolica nediskutujú o teórii ohľadom svojich systémov, ani nechcú znovuotvárať otázky, ktoré už patria histórii. Hľadáme naopak praktické riešenia, týkajúce sa života reálnych ľudí, ktorí túžia pokojne praktizovať svoju vieru a ponúknuť pozitívny príspevok svojej vlastnej krajine.“

Na otázku ohľadom existencie nesúhlasných postojov vo vnútri Cirkvi ohľadom Predbežnej dohody kardinál Parolin odpovedá nasledovne:

„Ako sa to vo všeobecnosti stáva pri komplexných otázkach a keď sa čelí problémom veľkého  významu, aj v čínsko-vatikánskych vzťahoch je bežné, že sa konfrontujú rozličné pozície a navrhujú sa i odlišné riešenia, podľa východiskových uhlov pohľadu a prevažujúcich záujmov. Preto sa niet čo čudovať ak sú tu kritiky, ktoré sa môžu vynárať ako z vnútra Cirkvi, tak aj z Číny či odinakiaľ, voči otvoreniu sa, ktoré sa môže zdať nevídaným po tak dlhom období konfrontácie. A zdá sa mi ľudské a kresťanské prejaviť porozumenie, pozornosť a rešpekt voči tým, ktorí takéto kritiky vyjadria. Iste, nie všetky problémy sú vyriešené! Mnohé otázky ešte musíme riešiť a robíme tak s dobrou vôľou a odhodlaním.

Som si dobre vedomý, že nikto to nemá plne vyriešené - alebo skrátka nemá na to zázračné riešenie! – ale môžem tiež povedať, že s usilovnosťou hľadáme trvácne riešenia, ktoré sú prijateľné a úctivé pre všetkých, ktorých sa to týka. Samozrejme, inou vecou sú kritiky pochádzajúce z postojov zaujatosti a ktoré, zdá sa,  majú za cieľ jedine udržiavať staré geopolitické rovnováhy. Pre pápeža Františka – ktorý si je dobre vedomý toho, čo sa udialo v minulosti, i v tej nedávnej – hlavný záujem v prebiehajúcom dialógu spočíva na pastoračnej úrovni: robí veľký prejav dôvery a rešpektu voči čínskemu národu a jeho kultúre tisícročí, s odôvodnenou nádejou, že dostane rovnako úprimnú a pozitívnu odpoveď.

Skutočne dôležitou vecou je, že dialóg má byť schopný postupne budovať širší konsenzus prinášaním hojného ovocia. Pri pozornom pohľade, prvé a dvojnásobné ovocie už existuje: na jednej strane začíname prekonávať vzájomné odsúdenia, viac sa spoznávame, počúvame sa, lepšie rozumieme požiadavkám partnera v dialógu. Na na druhej strane sa otvára perspektíva, že dva tak starobylé, rozsiahle a členité medzinárodné subjekty – ako sú Čína a Apoštolská stolica – si môžu byť čoraz viac vedomými spoločnej zodpovednosti voči závažným problémom našich čias.

Globálnym výzvam musia korešpondovať globálne odpovede. Katolicizmus je zo svojej podstaty globálnou skutočnosťou, je schopný originálnym spôsobom podporovať hľadanie zmyslu a šťastia, upevňovať hodnotu príslušnosti k istej špecifickej kultúre a zároveň zakusovať univerzálne bratstvo. Ako nedávno zdôraznil istý čínsky biskup, katolícke komunity v Číne dnes žiadajú, aby boli plne integrované do univerzálneho spoločenstva, prinášajúc Cirkvi dar toho, že sú čínskymi.“

Na otázku, ako vníma vzťah medzi inkulturáciou ohlasovania Evanjelia a procesom „počínštenia“ náboženstiev, ktoré presadzujú čínske autority, štátny sekretár kardinál Parolin uviedol:

„Inkulturácia je základnou podmienkou pre solídne ohlasovanie Evanjelia, ktoré na to, aby prinieslo ovocie, vyžaduje si na jednej strane ochranu svojej autentickej čistoty a celistvosti, a na druhej strane si vyžaduje, aby sa predkladalo podľa osobitnej skúsenosti každého národa a kultúry. Vynikajúcim spôsobom o tom svedčí plodná skúsenosť Mattea Ricciho, ktorý sa vedel stať autenticky Číňanom, aby podporil hodnoty ľudského priateľstva a kresťanskej lásky.

Pre budúcnosť bude iste dôležité prehĺbiť túto tému, osobitne vzťah medzi „inkulturáciou“ a „počínštením“, majúc na pamäti, že čínske vedenie dokázalo opakovane uistiť o svojej ochote nepodrývať podstatu a náuku jednotlivých náboženstiev. Tieto dva výrazy – „inkulturácia“ a „počínštenie“ – na seba vzájomne odkazujú bez konfúzie a bez protikladu: v istých spôsoboch môžu byť komplementárne a otvárať cesty pre dialóg na náboženskej a kultúrnej úrovni. Nakoniec, povedal by som, že hlavnými aktérmi tohto úsilia sú čínski katolíci, povolaní žiť zmierenie, aby boli autenticky Číňanmi a plne katolíkmi.“

Kardinál Parolin sa v rozhovore podelil sa aj s osobnými spomienkami na postup rokovaní, na ktorom sa zúčastňoval ešte počas svojho diplomatického pôsobenia vo funkcii vatikánskeho podsekretára pre vzťahy so štátmi. Súčasťou rokovaní bola aj návšteva čínskej delegácie v Assisi.

-zk-

16 mája 2019, 10:49