Náboženská sloboda pre dobro všetkých – o význame dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie

Jozef Bartkovjak SJ  - Vatikán

Nový dokument reaguje na znamenia čias, keď reflektuje súčasný spoločenský kontext, v ktorom sa náboženská sloboda neraz ideologicky dezinterpretuje v zmysle relativizmu a indiferentizmu, a náboženstvo sa vytláča čisto do súkromnej sféry. Dokument upozorňuje na dôsledky liberálnej redukcie náboženskej slobody, hovorí o vzťahu štátu k náboženskej slobode.

Ako naznačuje názov dokumentu, jeho cieľom je ukázať hodnotu náboženskej slobody ako prínos pre celú spoločnosť: pre dobro všetkých jej členov a zložiek. Zároveň zdôrazňuje, že obhajoba a šírenie náboženskej slobody je významnou výzvou a poslaním Cirkvi v súčasnej dobe. Odsudzuje situácie náboženského prenasledovania a vysvetľuje pravý zmysel kresťanského mučeníctva.

Rozsiahla štúdia vypracovaná desaťčlennou špecializovanou subkomisiou počas štyroch rokov bola schválená predsedom Medzinárodnej teologickej komisie,  prefektom Kongregácie pre náuku viery kard. Luisom Ladariom SJ, ktorý po získaní priaznivej mienky zo strany Svätého Otca dňa 21. marca 2019 rozhodol o jej publikovaní. Nejde o dokument pápežského Magistéria, ale má dôležitú váhu. Jeho prínos spočíva aj v tom, že nejde o čisto teoretický traktát, ale text zameraný na prax.

Čo o cieli dokumentu hovoria jeho autori

Predseda subkomisie Javier María Prades López v denníku L´Osservatore Romano predstavuje dva ciele dokumentu: „Na prvom mieste ponúknuť zdôvodnenú aktualizáciu uplatnenia Dignitatis humanae. Na druhom mieste explicitne uviesť dôvody pre oprávnenú integráciu – antropologickú a politickú – medzi osobnou a komunitnou inštanciou náboženskej slobody (porov. č. 12).“

Za podstatné nóvum dokumentu považuje vedúci autorského tímu to, že „nie je zamýšľaný ako akademický text o mnohých aspektoch debaty o náboženskej slobode, ale ako návrh teologicko-hermeneutického prístupu vzhľadom na podstatné zmeny - kultúrne, sociálne, politické a náboženské -, ktoré si s odstupom 50 rokov od záveru Druhého vatikánskeho koncilu naliehavo žiadajú prehĺbenie konečných dôvodov koncilovej deklarácie o náboženskej slobode“.

V subkomisii, ktorej predsedal Javier M. Prades López, pracovali Željko Tanjić, John Junyang Park, Moira Mary McQueenová, Bernard Pottier SJ, Tracey Rowlandová, Pierangelo Sequeri, Philippe Vallin, Koffi Messan Laurent Kpogo a Serge-Thomas Bonino OP.

Dokument pozostávajúci z 87 odstavcov rozčlenených do siedmich kapitol a záveru ponúka aktualizovaný pohľad na problematiku, ku ktorej sa významným spôsobom vyjadril Druhý vatikánsky koncil v Deklarácii o náboženskej slobode Dignitatis humanae, promulgovanej  pápežom Pavlom VI. v roku 1965 s podnadpisom „Právo osoby a spoločenstiev na spoločenskú a občiansku slobodu v náboženskej oblasti“.

„Mäkký totalitarizmus“ a šírenie etického nihilizmu vo verejnej sfére

Nový dokument Medzinárodnej teologickej komisie „Náboženská sloboda pre dobro všetkých“ v úvodnej kapitole venovanej popisu súčasného kontextu hovorí aj o tzv. „mäkkom totalitarizme“. V bode 4 čítame:

„Dnešná náboženská radikalizácia označovaná ako „fundamentalizmus“, v prostredí rozličných politických kultúr, sa nezdá byť jednoduchým návratom k väčšej „vernosti“ tradičnej religiozite. Túto radikalizáciu často charakterizuje istá špecifická reakcia na liberálnu koncepciu moderného štátu, z dôvodu jej etického relativizmu a jej indiferentnosti vo vzťahu k náboženstvu. Na druhej strane, liberálny štát sa javí mnohým hodný kritiky aj z opačného dôvodu, čiže pre skutočnosť, že jeho proklamovaná neutralita sa nezdá byť schopná vyhnúť sa tendencii považovať vyznávanú vieru a náboženskú príslušnosť za prekážku prijatia plnej kultúrnej a politickej občianskej príslušnosti jednotlivcov. Dalo by sa povedať, že ide o istú formu „mäkkého totalitarizmu“, ktorá spôsobuje osobitnú zraniteľnosť na šírenie etického nihilizmu vo verejnej sfére.“

Myšlienka pokračuje aj v nasledujúcom bode č. 5:

„Predstieraná ideologická neutralita určitej politickej kultúry, ktorá deklaruje, že sa chce budovať na základe vytvárania čisto procedurálnych pravidiel spravodlivosti, odsúvajúc každé etické zdôvodňovanie a každú náboženskú inšpiráciu, ukazuje tendenciu vypracovať určitú ideológiu neutrality, ktorá v skutočnosti vnucuje vysúvanie na okraj, ak nie vylúčenie náboženského vyjadrenia z verejnej sféry. A tým pádom z plnej slobody účasti na formovaní demokratického občianstva.“

Toľko aspoň niekoľko myšlienok z úvodnej kapitoly čerstvo vydaného dokumentu „Náboženská sloboda pre dobro všetkých“ z dielne Medzinárodnej teologickej komisie.