Cerca

Vatican News
2018.12.07 Predica di Avvento Pápežský kazateľ prednáša v Pápežskej kaplnke Redemptoris Mater  (Vatican Media)

Raniero Cantalamessa začal adventný cyklus: Moja duša žízni po živom Bohu

V pápežskej kaplnke Redemptoris Mater sa dnes ráno o 9. hodine Svätý Otec a spolu s ním aj členovia Rímskej kúrie započúvali do prvej adventnej kázne pátra Raniera Cantalamessu. Za tému svojho cyklu si taliansky kapucín zvolil slová žalmu: „Moja duša žízni po živom Bohu“.

„Rozhodol som sa, že v týchto adventných kázňach nechám bokom akúkoľvek zmienku o aktuálnych problémoch. Budeme sa snažiť urobiť to, čo odporúčala sv. Angela z Foligna svojím duchovným deťom: „zhromaždiť sa v jednote a ponoriť našu dušu do nekonečna, ktorým je Boh“. Urobiť tak ranný kúpeľ viery predtým, než začneme pracovný deň.“

„Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom“ (Ž 42,3). Ľudia našich čias sa nadchýnajú v hľadaní znamení existencie živých a inteligentných bytostí na iných planétach. Je to oprávnené i pochopiteľné hľadanie, aj keď je v mnohom neisté. Len málokto však hľadá a študuje znamenia živej Bytosti, ktorá stvorila vesmír, ktorá doň vstúpila, do jeho dejín a žije v ňom.“

„Biblia je plná textov, ktoré hovoria o Bohu ako o „živom“. „On je Boh živý“, hovorí Jeremiáš (Jer 10,10); „Ja som žijúci“, hovorí sám Boh v Ezechielovi (porov. Ez 33,11). V jednom z najkrajších žalmov žaltára, napísanom vo vyhnanstve, modliaci sa človek volá: „Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom“ (Ž 42,3). A ešte ďalej: „Moje srdce, celá moja bytosť s radosťou volajú k živému Bohu“ (Ž 84,3). Peter v Cézarei Filipovej prehlasuje Ježiša za „Syna živého Boha“ (Mt 16,16).“

Pápežský kazateľ ďalej začrel do dejín filozofie s poukázaním na realizmus veľkého učiteľa sv. Tomáša Akvinského. Na príkladoch niektorých mysliteľov 20. storočia poukázal na postupný návrat od prevládajúceho idealizmu, v ktorom triumfovali „idey“ k realite vecí. Citoval Husserlovo programové zvolanie „Poďme späť k veciam!“ i Sartrov objav existenciálneho úžasu z vnímania existencie bytia pri pohľade na mohutný gaštan v záhrade.

Vedomie existencie materiálneho bytia je len vzdialeným krokom oproti dych vyrážajúcemu zážitku objavu Boha, o akom vydal svedectvo napr. francúzsky konvertita André Frossard. Tomu existenciálny zážitok v tichu kostola, do ktorého vstúpil ako ateista, celkom otvoril srdce a myseľ a z chrámu už vykročil ako veriaci katolík.

Tento zážitok môže pre našich súčasníkov vyjadriť výraz „všimnúť si Boha“, dodal páter Cantalamessa a poukázal pritom na biblickú skúsenosť Mojžiša, ktorý užasol pred horiacim krom a Boh mu zjavil svoje meno: „Ja som, ktorý som“ (porov. Ex 3):

„V ten deň teda Mojžiš objavil vec veľmi jednoduchú, avšak schopnú dať do pohybu a udržať celý proces oslobodenia, ktorý bude nasledovať. Objavil, že Boh Abraháma, Izáka a Jakuba existuje, že on je, je realitou prítomnou a konajúcou v dejinách, že je niekým, na koho sa možno spoľahnúť.“

Je tu však aj nebezpečenstvo pri pokuse o definovanie Boha: zúžiť ho na ideu. Raniero Cantalamessa to nazval „pokušením zredukovať živého Boha na ideu živého Boha“. Na vyvarovanie sa tomu uviedol biblický obraz skaly, ktorý opäť nachádzame v Žalmoch. Boh je „naša“ skala, je „mojou“ skalou. Je „skalou našej spásy“ (Ž 95,1):  

„Skala nie je abstraktným titulom; nehovorí len, čím je Boh, ale aj čím máme byť my. Skala je na to, aby sa na ňu liezlo, aby sme v nej hľadali útočisko, a nie len pre to, aby sme ju z diaľky obzerali. Skala priťahuje, nadchýna. Ak je Boh skalou, človek sa musí stať „skalolezcom“.“

-jb, zk-

Atmosféra prvej adventnej kázne (1 min.)
07 decembra 2018, 19:46