V Ríme sa zišli historici na konferencii k 100. výročiu konca vojny

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Trojdňovú medzinárodnú konferenciu otvorili rektor Pápežskej Lateránskej univerzity prof. Vincenzo Buonomo a predseda Pápežského výboru pre historické vedy P. Bernard Ardura OPraem. V rámci úvodného popoludnia vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin analyzoval výzvy povojnovej doby po roku 1918 pre vatikánsku diplomaciu, prof. Natalie Renoton-Beine z parížskej Sorbonny predstavila osobnosť Benedikta XV. ako „pápeža pokoja“ a členka Pápežského výboru pre historické vedy prof. Emília Hrabovec z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave vystúpila s príspevkom „Svätá stolica a nové Československo: problémy a výzvy v transnacionálnom kontexte“.

„Nepochybne nadišiel čas reflektovať nielen nad ukončením krutostí, ale aj nad dôsledkami konfliktu a mierových zmlúv,“ uviedol pri prezentácii podujatia novinárom vo vatikánskom Tlačovom stredisku prof. Bernard Ardura. Ako vysvetlil, zámerom Pápežského výboru pre historické vedy je podať panoramatický pohľad na konsekvencie vojny a poukázať na podnety z histórie pre súčasnosť:

„Cieľom konferencie je, aby štúdium dôsledkov tohto prvého svetového konfliktu otvorilo nové cesty reflexie nielen pre zasýtenie nášho poznania minulosti, ktorá je už storočnou, ale ponúklo aj nové podnety k uvažovaniu, užitočné pre dnešné budovanie sveta mieru, pokoja a harmonického ľudského spolunažívania.“

Francúzsky premonštrát páter Ardura pripomenul, že vojna, ktorá vypukla v roku 1914 v Európe dostala názov svetová, keďže sa na nej zúčastňovali aj mnohí vojaci pochádzajúci z kolónií, z Afriky a Ázie: 

„Prečo sa vracať k týmto udalostiam? Pretože mnohé z rán, ktoré ešte i dnes spôsobujú utrpenie toľkým osobám i populáciám, majú pôvod v konklúziách vojny a v mierových vyjednávaniach.“

Po páde cárskeho Ruska v roku 1917 priniesol koniec I. svetovej vojny zánik troch veľkých impérií: Nemeckej ríše, Rakúsko-Uhorského cisárstva a Osmanskej ríše. Páter Ardura vymenoval konkrétne podoby novej reality na mape sveta:

„Rodia sa nové štáty s novými hranicami: Maďarsko, Turecko, Československo,  Juhoslávia, Pobaltské republiky, zatiaľ čo Poľsko, ktoré sa udržalo vďaka svojej kultúre, jazyku a náboženstvu, sa opäť stáva jedným štátom. Nemecko stráca svoje kolónie, ktoré pripadli víťazom, Francúzsku a Veľkej Británii. Blízky východ bol Spoločnosťou národov zverený pod mandáty Francúzska a Veľkej Británie: Sýria, Libanon, Palestína a Zajordánsko, Irak, s výsledkami, ktoré poznáme.“

Prvá svetová vojna pripravila o život takmer 9 miliónov ľudí, zanechala 6 miliónov invalidov, 4 milióny vdov a 8 miliónov sirôt. Okrem týchto historických čísel, za ktorými sa skrývajú tváre jednotlivcov a osudy rodín i národov, páter Ardura pripomenul aj ďalšie výzvy, pred ktorými po ukončení vojny stála Cirkev a Svätá stolica:

„V novovzniknutej situácii sa ukázali nové výzvy pre Svätú stolicu a pre Katolícku cirkev – treba podotknúť, že to bola Svätá stolica, ktorej v účasti na mierovom rokovaní bránila nevyriešená „Rímska otázka“ a ocitla sa zoči-voči otázkam, ktoré sa zrodili zo zmien hraníc, zmien národností pri nemeckých afrických kolóniách a z vyostrenej národnostnej problematiky.“

Na konferencii „Svätá stolica a katolíci v povojnovom svete (1918-1922)“ usporiadanej Pápežským výborom pre historické vedy v spolupráci sa Pápežskou Lateránskou univerzitou a Maďarskou akadémiou v Ríme sa aktívne podieľajú tri desiatky historikov z rozličných krajín.