V dnešnej dobe by sa novinári nemali vyhýbať písaniu pozitívnych správ

Katarína Vargová - Vatikán

„Pavol VI. mal pravdu: niektorí si myslia, že ide o sen, mýtus, utópiu. My však hovoríme, že mier je ťažkou vecou, zrejme najťažšou, avšak možnou a potrebnou,“ privítal na začiatku konferencie novinárov prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini. Vo svojom príhovore pripustil, že každý dobrý novinár by mal mať pochybnosti, no zároveň by sa nemal dívať na veci len z jedného hľadiska. Účastníkom konferencie sa prihovoril aj kardinál Peter Turkson, ktorého neskôr vystriedali významní hostia, novinári, ktorí sa zaoberajú žurnalistikou mieru.

V Libanone šíria mier cez pozitívne správy

Prezidentka združenia Media Association for Peace (MAP), Vanessa Bassilová, ktorá stojí na čele prvej mimovládnej organizácie na Blízkom východe, v severnej Afrike a v Libanone, podporuje spolu so svojím tímom už piaty rok médiá pri budovaní mieru. Okrem iného školí študentov žurnalistiky a motivuje ich k písaniu pozitívnych správ, ktorým sa v súčasnosti, ako sama pripúšťa, až taká veľká hodnota neprikladá. No práve preto je dôležité, aby sa médiá zameriavali na ich písanie a šírenie.  

„Rozhodli sme sa písať pozitívne príbehy o utečencoch,“ prezradila Bassilová po tom, čo sa organizácia MAP vybrala do libanonských utečeneckých táborov. „Medzi hostiteľskou komunitou a utečencami je naozaj veľa konfliktov,“ poukázala Bassilová na napätú situáciu v Libanone, kde sa novinári mieru cez rôzne životné príbehy ľudí z táborov pokúsili predstaviť migrantov v úplne inom, pozitívnejšom svetle.

Novinári by mali za publikované správy niesť zodpovednosť

Profesor Rey-Sheng Her, ktorý hneď na začiatku vyzdvihol význam

 „konštruktívnej žurnalistiky“, položil účastníkom otázku: "Môžu novinári priniesť svetu mier?" Podľa neho by mali médiá preberať zodpovednosť za každý jeden negatívny alebo nepravdivý článok, ktorý publikujú. Novinári sú povinní niesť zodpovednosť za túto spoločnosť! Profesor Rey-Sheng Her však pripomenul, že sme zároveň za ňu zodpovední všetci, pretože práve my určujeme, čo budú novinári písať. Ak spoločnosť hltá senzácie a rôzne negatívne správy, tak médiá musia ich produkciu, kvôli zisku, zvyšovať. Jednoducho povedané: čitateľ si pýta senzácie, novinár mu ich predkladá. Potom sa nám však zdá, že pozitívne veci sa v našej spoločnosti ani nedejú. To však nie je pravda. Ako príklad uviedol Rey-Sheng Her postavu nemenovaného politika, ktorý sa zo svojho úradu snaží pomáhať a robiť dobré skutky, o ktorých však médiá nikoho neinformujú, pretože vedia, že pre čitateľa nie je jeho solidarita dostatočne príťažlivá. Akonáhle však ústavný činiteľ urobí menší prešľap, médiá danú udalosť okamžite zachytia a nafúknu do neuveriteľných rozmerov.

Pasivita mier nevystihuje

Johan Galtung, zakladateľ organizácie Transcend International, pripustil, že ľudia väčšinou pokladajú mier za pasívny. Boja sa, že konaním by sa veci zhoršili a preto radšej nič nerobia. To však predstavuje negatívny mier, pretože pasivita pokoj nikdy nenastolí.

„Mierová žurnalistika sa delí na dve časti: na negatívnu mierovú žurnalistiku, ktorá sa snaží nájsť riešenie konfliktov s cieľom znížiť násilie a pozitívnu mierovú žurnalistiku, ktorá chce preskúmať možnosť pozitívnejšej spolupráce,“ vysvetlil Galtung a pripomenul, že len keď robíme dobro a sme aktívni, prichádza pozitívny mier.