Mons. Stanislav Zvolenský je jedným z 267 synodálnych otcov Mons. Stanislav Zvolenský je jedným z 267 synodálnych otcov 

Mons. Zvolenský na synode: Protagonizmus hrdinsky zameraný na Krista

Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský zastupuje na súčasnej biskupskej synode o mladých celú Konferenciu biskupov Slovenska ako jej zvolený delegát. O obsahu svojho vystúpenia v pléne a o dojmoch z priebehu synody, ktorá už vstúpila do druhej polovice, sa Mons. Zvolenský podelil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.
Rozhovor s Mons. Zvolenským (9 min.)

Otec arcibiskup, ste na synode na tému mladých, viery a rozlišovania povolania. Už tretí týždeň pokračujú práce a vystúpili ste už aj v pléne s Vaším príspevkom. Mohli by ste trochu priblížiť, ako vnímate atmosféru tejto synody, či sa speje k nejakému spoločnému dokumentu, alebo k nejakému novému riešeniu, a tiež aj to, o čom ste hovorili synodálnym otcom?

Synoda je veľmi príjemná, prítomnosť mladých ľudí je obohatením, oživením, robí synodu nádejnejšou a radostnejšou. Mladí svojou energiou, svojím entuziazmom a radosťou zo života, aj vo svojich príspevkoch, prinášajú dobré duchovné podnety. Samozrejme, že na synode sa speje k dákemu záverečnému dokumentu, ktorý býva predložený ako plod práce synody Svätému Otcovi, aby potom on sám rozhodol, čo s tými podnetmi, na ktorých sa na synode biskupi zhodnú, urobí. Ale zároveň bol aj taký podnet, ktorý bol prijatý, podľa všetkého, z reakcií Svätého Otca aj vedenia synody je zrejmé, že Svätý Otec súhlasí, aby sa pripravil aj krátky dokument alebo veľmi krátke posolstvo, ktoré by zhrnulo najdôležitejšie podnety, ktoré zo synody budú nasmerované mladým ľudom. Bola taká myšlienka, že by to malo byť zamerané pre všetkých mladých ľudí, teda nielen pre katolíckych chlapcov a dievčatá, pre katolícku mládež, ale pre všetkých mladých: čo im Katolícka cirkev chce povedať, v čom oceňuje nádej, ktorú môžu priniesť pre spoločnosť a pre Cirkev.

Vystúpili ste na stredajšom zasadnutí v pléne so svojím príspevkom. Zvyčajne je to niekoľkominútový priestor - ako ste ho využili, o čom ste hovorili?

Priestor, ktorý je daný každému účastníkovi synody sú v podstate štyri minúty, kedy môže hovoriť na nejakú tému z prípravného dokumentu, ktorý sa nazýva Instrumentum laboris. Každá synoda má takýto prípravný dokument. Ja som si z Prípravného dokumentu na synodu o mladých vybral tému tzv. mládežníckeho protagonizmu, kde môžu byť mladí ľudia nositeľmi činnosti pastoračnej služby v Cirkvi. Samozrejme, že som zdôraznil aj tú skutočnosť, že pre nás na Slovensku, pre kňazov, biskupov, pre farnosti, pre ľudí vo farnostiach, je celkom zrejmé, že my už dnes nechápeme pastoráciu tak, že robíme len službu pre mladých, že sa im venujeme. Ale už niekoľko desaťročí je u nás samozrejmé, že berieme mladých ľudí ako našich spolupracovníkov, že im zverujeme úlohy. Napríklad je to veľmi zrejmé v príprave na sviatosti, či už k prvému svätému prijímaniu, k birmovke, dokonca môžeme povedať, v príprave na manželstvo. Vieme, že aj v charitatívnej činnosti máme mnoho mladých ľudí zapojených v našich katolíckych charitách. Sú ozaj nositeľmi služby Cirkvi, pastoračného pôsobenia.

Vo svojom príspevku som spomenul, že veľmi silným podnetom pre mladých ľudí na Slovensku v tomto období pred synodou bolo to, že sme dostali dar blahorečenia Anny Kolesárovej. Na synode som hovoril aj o tom, že životný príbeh Anny Kolesárovej, jej blahorečenie, jej obrana ľudskej dôstojnosti a čistoty bola veľkým povzbudením, veľkou výzvou a môžem povedať aj provokáciou pre našu spoločnosť. Lebo prirodzene, sme si vedomí, že či už starším alebo mladším v dnešnej spoločnosti nemusí byť celkom zrejmé, prečo niekto je ochotný položiť život za to, aby ochránil svoju dôstojnosť, aby ochránil svoju čistotu. A mnohým sa to zdalo nezmyselné. Ba dokonca aj v debatách vystúpilo do popredia: čo s tými, ktorých násilníci nezabili pri tom akte, len ich hlboko ponížili? Ako je to s ich ľudskou dôstojnosťou a čistotou? Myslím, že bol vytvorený veľmi zaujímavý priestor v súvislosti s blahorečením Anny Kolesárovej, aby sa o tomto hovorilo, aby sa ukázala aj perspektíva našej viery: veľmi si vážime pozemský život, ale predsa ho vidíme ako cestu k životu, ktorý bude ešte na vyššej úrovni, ktorou nás obdarí Boh. A zároveň aj pojem čistoty: keď niekto nejaké násilie utrpel, je nám to veľmi ľúto, môžeme povedať, že je to veľká nespravodlivosť, veľké previnenie, ale zároveň jeho dôstojnosť, jeho čistota nezávisí od násilia, ktoré utrpel. Bola príležitosť tento pohľad na človeka prezentovať v súvise s blahorečením a aj za to ďakujeme Pánu Bohu.

Synoda je zameraná na mladých celosvetovo, aj širšie ako Katolícka cirkev, ale hlavný dôraz je na vieru, aby sa z jednej generácie preniesla na ďalšiu a aby sa objavili povolania, ktoré Boh dáva... Myslíte, že zo Synody môžu byť dôležité výzvy pre našu pastoračnú situáciu?

Samozrejme. Myslím, že výzvy zo synody budú nepostrádateľné pre ktorúkoľvek krajinu na svete. Lebo optika, pohľad synody, je viera, povolanie. My musíme všetci, aj na Slovensku, pracovať na tom, aby sme obnovili v sebe vedomie, že náš život ako taký je už povolanie. Že sme boli povolaní k životu, že sme boli povolaní z nášho pozemského života urobiť podľa Božej vôle niečo krásne, niečo hodnotné, niečo pravdivé. A vlastne, tu sa hovorí o tom, že si to chceme my sami uvedomiť, aby sme potom mohli mladým ľudom pomáhať to spoznať, aby aj oni vo viere spoznali hodnotu svojho života pred Bohom. A samozrejme, aby podľa toho, že ich život je vo všeobecnosti už povolaním vo vzťahu k Bohu, si potom aj tie jednotlivé povolania správne vybrali. Či už je to povolanie žiť v rodine, žiť v manželstve, alebo, ak by Pán Boh požehnal, že budeme mať aj duchovné povolania. V každej krajine na svete ich potrebujeme. Ale zároveň aby si všetci uvedomili, že Boh nás volá, aby sme sa otvorili pre život v láske. Teda pre život, ktorý nie je uzavretý, ktorý nie je individualistický, ktorý nie je sebecký, ktorý je otvorený pre iných.

Keby ste porovnali skúsenosť zo Slovenska s tými skúsenosťami, čo prezentujú biskupi z iných krajín: kde sú naše silnejšie miesta a kde sú tie slabšie?

V našom prostredí ešte v  pomerne dosť veľkej miere máme mládež, ktorá má zmysel pre modlitbu. Viera a modlitba sú nevyhnutné. Ťažko hovoriť o viere, živej viere, osobnej viere v prípade, ak sa človek nikdy nemodlí. To je také naše silnejšie miesto. Keď by som spomenul naše slabšie miesta vo vzťahu k iným, uvedomujem si - aj zo svedectiev mladých ľudí z afrických štátov, ktorí tu sú -, že európske štáty naozaj trpia slabou rozhodnosťou a jednoznačnosťou v nasledovaní Krista. A myslím, že toto už cítime aj na Slovensku. A sám, síce už ako starší človek, ale ako biskup, keď na to pozerám, je to pre mňa veľkým povzbudením, a teším sa, že keď sa zo synody vrátim, budem môcť vydať o tom svedectvo a povedať aj našim mladým ľudom, že som videl mladých s veľkou rozhodnosťou žiť pre Krista. Povedzme z afrických krajín alebo z krajín Južnej Ameriky.

Vystúpenie Mons. Stanislava Zvolenského v pléne synody

Prinášame plný text príspevku Mons. Stanislava Zvolenského, s ktorým vystúpil v pléne v stredu 17. októbra večer pri 15. generálnej kongregácii v Synodálnej aule:

„V mojom príspevku chcem predniesť niekoľko pozorovaní na tému mládežníckeho protagonizmu.

V rámci farností a diecéz na Slovensku sa javí, že kňazi a biskupi nepotrebujú natoľko posilňovať sa v odvahe, aby prešli od pastoračného pôsobenia pre mládež k pastoračnému pôsobeniu s mládežou, ale vidia problém v oblasti získania čím väčšieho počtu mladých pastoračných spolupracovníkov, ktorí by prijali ako súčasť svojho životného povolania aj povolanie byť „učeníkom misionárom“.

Získanie väčšieho počtu mladých pastoračných spolupracovníkov je  obmedzované viacerými prekážkami. Bod 199 Pracovného dokumentu „Istrumentum laboris“ spomína ako jednu z prekážok klerikalizmus.

Je pravda, že my, duchovní otcovi a pastieri, zabúdame, alebo málo si uvedomujeme, že skutočná účinnosť akejkoľvek činnosti v Cirkvi pochádza od hlavného protagonistu našej služby Ježiša Krista. Je zrejmé, že vážnou prekážkou účinnej pastoračnej spolupráce s ktoroukoľvek vekovou skupinou bratov a sestier laikov, a teda aj vo vzťahu k mladým, býva aj neprimeraný protagonizmus zo strany vysvätených služobníkov Cirkvi.

Keď pozorujeme život Cirkvi, musíme priznať kvôli pravdivosti a vyváženosti,  že aj neprimeraný protagonizmus zo strany laikov je prekážkou účinného pôsobenia Cirkvi voči ktorejkoľvek vekovej skupine bratov a sestier.

V oblasti mládežníckeho protagonizmu je nevyhnutné rozlišovať protagonizmus pravý, ktorý nasleduje Krista a protagonizmus neprimeraný, zameraný na seba samého.

Protagonizmus hrdinsky zameraný na Krista je už realizovaný v živote blahoslavených a svätých. Oni už skončili pozemský život a boli prijatí do Božieho príbytku, nesú na sebe ten osobitý rozmer mladosti, ktorý prináša Božia záchrana a večné šťastie, čiže oni môžu a majú byť protagonistami pastorácie mladých a zároveň v duchu nášho zamerania na večnosť nesú v sebe aj rozmer teraz už vždy mladých protagonistov.

V prípravnom období pred synodou sme na Slovensku boli obdarení rozhodnutím Svätého Otca pápeža Františka, ktorý rozhodol o zapísaní do zoznamu blahoslavených aj 16-ročného dievčaťa Anny Kolesárovej, ktorá bola zabitá pri obrane svojej ľudskej dôstojnosti a čistoty počas prechodu frontu na záver Druhej svetovej vojny.

Môžeme s vďačnosťou konštatovať, že blahoslavená Anna Kolesárová pomohla viacerým dievčatám a chlapcom, aby sa stali protagonistami pastorácie mládeže, napríklad aj tým spôsobom, keď v školách a zamestnaniach, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí viedli dlhý dialóg so svojimi rovesníkmi o pohľade viery, ktorým si uvedomujeme, že pozemský život nie je absolútnou hodnotou a že je cestou k dokonalejšiemu vykúpenému spôsobu jestvovania, keď viedli dialóg o pohľade Katolíckej cirkvi na dôstojnosť a čistotu tých osôb, ktoré násilníci pri svojich útokoch nepozbavili pozemského života, ale hlboko ich ponížili dokonaním svojho násilného činu.

Je teda zrejmé, že blahoslavení a svätí sú protagonistami pastorácie mladých a pomáhajú súčasným mladým stať sa tiež protagonistami v pravom slova zmysle s pohľadom upreným na Ježiša Krista.“

-jb, kv-

Aktualizované: 19.10.2018, 14:20

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

18 októbra 2018, 13:40