Pri kanonizácii pápež citoval sv. Pavla VI.: Naši súčasníci potrebujú spoznať radosť

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Kanonizovní boli pápež sv. Pavol VI., biskup a mučeník sv. Oscar Romero, diecézny kňaz a rehoľný zakladateľ sv. František Spinelli, diecézny kňaz sv. Vincent Romano, dvojica panien a rehoľných zakladateliek sv. Mária Katarína Kasperová a sv. Nazaria Ignacia od Terézie Ježišovej a svätý laik Nunzio Sulprizio.

Pri svätej omši s pápežom Františkom koncelebrovali členovia kardinálskeho zboru, stovky biskupov zúčastňujúcich sa na synode a veľký počet kňazov. Slávnosť sa konala bez fyzickej účasti emeritného pápeža Benedikta XVI., Svätý Otec František ho však v predchádzajúci večer navštívil v jeho rezidencii vo Vatikánskych záhradách.

Pri obrade kanonizácie siedmich kandidátov predstavil prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kard. Giovanni Angelo Becciu, ktorý potom požiadal pápeža o slávnostný výrok o ich zapísaní medzi svätých.

V homílii Svätý Otec František predložil evanjeliovú výzvu nasledovať Ježiša nie z povinnosti alebo vypočítavo, ale z lásky a naplno. Pápež František vysvetlil radikálnosť Ježišovej požiadavky na udalosti z Markovho evanjelia (Mk 10,17-30) o neznámom mužovi, ktorý na Ježišovu radu rozdať majetok a nasledovať ho nedokázal dať radostnú odpoveď.

Ježiš, ktorý miluje totálnou láskou, žiada od človeka odpoveď nerozdeleného srdca, zdôraznil Svätý Otec:

„Tomu, ktorý sa stal naším služobníkom, až tak, že išiel kvôli nám až na kríž, nemôžeme odpovedať iba dodržiavaním akéhosi predpisu. Tomu, ktorý nám ponúka večný život, nemôžeme venovať len nejaký zlomok času. Ježiš sa neuspokojí s nejakými „percentami lásky“: nemôžeme ho milovať na dvadsať, päťdesiat či šesťdesiat percent. Buď všetko, alebo nič.”

Plné darovanie sa v láske je zdrojom radosti, vysvetlil pápež František. Naopak smútok je podľa jeho slov dôkazom nenaplnenej lásky a vlažného srdca:

„Srdce odľahčené od majetku, ktoré slobodne miluje Pána, neustále šíri radosť, tú radosť, ktorú dnes tak veľmi treba. Svätý pápež Pavol VI. napísal: „Uprostred svojich úzkostí potrebujú naši súčasníci spoznať radosť, počuť jej spev“ (Gaudete in Domino, I). Ježiš nás dnes pozýva vrátiť sa k prameňom radosti, ktorými je stretnutie sa s ním, odvážna voľba riskovať v jeho nasledovaní, chuť zanechania niečoho pre vykročenie jeho cestou. Svätci prešli touto cestou.”

Všetci siedmi noví svätí „v rozličných kontextoch pretlmočili svojím životom dnešné Božie slovo, bez vlažnosti, bez kalkulácií, so zápalom riskovať a niečoho sa zriecť“, pripomenul v závere homílie pápež František a veriacich pozval k nasledovaniu ich príkladu. Po pápežovi Pavlovi VI. poukázal aj na vzor Mons. Oscara Romera, „ktorý zanechal istoty sveta, dokonca aj svoju osobnú bezpečnosť, aby podľa Evanjelia daroval svoj život, blízky chudobným a svojmu ľudu, so srdcom priťahovaným k Ježišovi a k bratom. To isté môžeme povedať i o Francescovi Spinellim, o Vincenzovi Romanovi, o Márii Catharine Kasperovej, o Nazarii Ignazii od sv. Terézie Ježišovej a aj o našom abrucko-neapolskom chlapcovi Nunziovi Sulpriziovi. Svätý mladík, odvážny, pokorný, ktorý sa vedel stretávať s Ježišom v utrpení, v tichu, a v obetovaní seba samého.”

Slávnosť kanonizácie uzavrela spoločná modlitba Anjel Pána, pred ktorou pápež František poďakoval okrem cirkevných predstaviteľom i hlavám štátov, medzi ktorými bola španielska kráľovná Sofia a prezidenti Talianska, Čile, Salvádoru a Panamy. Osobitnú vďaku vyjadril delegácii Anglikánskej cirkvi pod vedením emeritného canterburského arcibiskupa Rowana Williamsa. Pápež pozdravil aj veľkú skupinu talianskeho katolíckeho združenia pracujúcich ACLI (Associazioni Cristiane Lavoratori Italiani), ku ktorému mal sv. Pavol VI. mimoriadny vzťah.