Kard. Turkson (vpravo) a Mons. Ladaria (v strede) Kard. Turkson (vpravo) a Mons. Ladaria (v strede) 

Vyšiel vatikánsky dokument o etike v ekonomike a finančníctve

Vo Vatikáne dnes predstavili verejnosti dokument zo spoločnej dielne Kongregácie pre náuku viery a Diskastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Jeho názov znie „Oeconomicae et pecuniariae quaestiones“ – „Ekonomické a majetkové otázky. Úvahy o etickom rozlišovaní ohľadom niektorých aspektov aktuálneho ekonomicko-finančného systému.“

Jozef Bartkovjak SJ, Zuzana Klimanová - Vatikán

V Tlačovom stredisku Svätej stolice 34-bodový dokument prezentovali vedúci oboch dikastérií: kardinál Peter Turkson ako prefekt Diskastéria pre integrálny ľudský rozvoj a arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. Spolu s nimi vystúpili aj dvaja profesori z Talianska: Leonardom Becchettim z rímskej Univerzity Tor Vergata a Lorenzom Capriom z milánskej Katolíckej univerzity.

Ide o dokument, „ktorý mnohých udiví“, povedal v úvode svojho vystúpenia Mons. Luis Ladaria a vysvetlil dôvod spolupráce Kongregácie pre náuku viery pri tvorbe tohto dokumentu: „úlohou Kongregácie je šíriť a chrániť všetko to, čo sa týka náuky viery a morálnej náuky“.

„Magistérium Cirkvi jasne zdôrazňuje, že «hospodárska činnosť sa má vykonávať podľa svojich vlastných metód a zákonov, ale v medziach mravného poriadku» (Gaudium et spes, 64) – Kongregácii teda prislúcha aj pomáhať ekonomickým dynamikám, aby sa zorientovali na základe adekvátnej etiky“, dodal Mons. Ladaria SJ. Cieľ medzidikasteriálneho dokumentu vyjadril týmito slovami:

„Cieľom týchto Úvah je s jasnosťou potvrdiť, že pri počiatkoch rozširovania nečestných a predátorských finančných praktík sú predovšetkým antropologická krátkozrakosť a postupujúca kríza humánnosti, ktorá z nej vyplýva. Človek, ktorý dnes už viac nevie, kým je, a čo robí na svete, nevie viac ani ako konať dobro a končí tým, že zotrváva v područí toho, čo je mu momentálne výhodné a záujmov, ktoré vládnu trhu.  

Prospech silnejšieho prevalcoval autentické dobro a stal sa skutočným dominantným faktorom v ekonomicko-sociálnych vzťahoch. Takto sa spoločné (všeobecné) dobro v mnohých oblastiach vytratilo z horizontu života, vzrástla konfliktnosť vzťahov a nerovnosti sa stali výraznejšími.“

„Tento text sa nechce viazať na názor určitej školy, ale čisto byť verným pohľadom na niektoré oblasti aktuálneho sveta financií a ponúknuť etický posudok niektorých aspektov týchto oblastí. Táto služba je povinnosťou Cirkvi, ktorá ju mieni venovať ľuďom ako usmernenie k dobrému životu, nepochybný predpoklad každej spoločenskej formy, ktorá si kladie za cieľ byť čo možno najmenej nespravodlivou.“

Prefekt Kongregácie pre náuku viery zároveň pripomenul postavu sv. Matúša – apoštola a evanjelistu, ako svätého ochrancu tých, ktorí sa venujú ekonomickej a finančnej činnosti.

Kardinál Peter Turkson predstavil dokument z hľadiska Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktorého je prefektom:

„Aktuálnou víziou pokroku resp. rozvoja je pre sociálnu náuku Katolíckej cirkvi celá ľudská osoba – nie niektorá čiastková dimenzia osoby, ako napríklad tá materiálna – a je pre všetkých ľudí, nie iba pre niektorých. ... Preto Cirkev na podporu integrálneho ľudského rozvoja chce zaistiť, aby politické, ekonomické či finančné systémy rešpektovali dôstojnosť každej osoby.“

Ghanský kardinál vysvetlil základné chápanie ekonomickej činnosti ako starostlivosti o spoločný dom ľudstva, z ktorého nový dokument „Ekonomické a majetkové otázky“ vychádza:

„Kľúčovým aspektom spolužitia, ako je známe každej rodine, je čo najlepšie hospodárenie so zdrojmi domácnosti. Keďže žijeme v spoločnej domácnosti, ako globálna rodina, ktorá túži po dobrom spolunažívaní, potrebujeme organizovať či spravovať dobrá ako domov, planéta, najlepším možným spôsobom. Toto je to, čo slovo „ekonomika“ v skutočnosti znamená: „oiko-nomics“, spôsob ako organizujeme, riadime alebo spravujeme náš dom.“

Podstatným princípom Sociálnej náuky Cirkvi v tomto ohľade je „všeobecné určenie dobier“, pripomenul ďalej kardinál. Nový dokument podľa jeho slov ponúka niektoré etické usmernenia „v nádeji, že môžu pomôcť v rozlišovaní ako organizovať svetové zdroje so slobodou, zodpovednosťou, spravodlivosťou, solidaritou a láskou“.

Kardinál Turkson zdôraznil, že si bez naivity a jasne uvedomuje, že načrtnutý cieľ integrálneho ľudského rozvoja si žiada „zmenu finančnej paradigmy“:

„Chceme povzbudiť svet finančníctva vziať si poučenie z poslednej finančnej krízy a uznať raz a navždy, že trhy samy osebe nemôžu zaručiť opravdivý pokrok, to znamená celostný ľudský rozvoj a sociálne začlenenie (porov. Laudato si´, 109).“

„Finančná kríza rokov 2007-2008 v tomto zmysle poskytla príležitosť vyvinúť novú ekonómiu, pozornejšiu k etickým princípom, a nové spôsoby regulácie špekulatívnych finančných praktík a virtuálneho bohatstva. O tomto je celý tento spoločný dokument.“

Okrem encykliky pápeža Františka Laudato si´ o starostlivosti o spoločný dom citoval prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj pri dnešnom stretnutí s novinármi aj dokument „Povolanie podnikateľa“ (Vocation for Business Leaders) z roku 2014 z dielne Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

17 mája 2018, 18:29