Hovoriť srdcom - zamyslenie nad posolstvom pápeža ku Dňu médií

Sr. Anna Mátiková FSP

Nie je to prvýkrát, čo svätý otec František čerpá práve z tohto novozákonného textu, z listu Efezanom. Na tú istú novozákonnú knihu odkazoval už pred štyrmi rokmi v roku 2019. Vtedy nám pripomenul, že i vo svete komunikácie a médií „sme si navzájom údmi”, údmi Kristovho tela (Ef 4, 25). Tento rok pápež zameriava našu pozornosť na dva základné predpoklady k tomu, aby sa ľudská komunikácia – i tá masmediálna či digitálna – dala označiť za autenticky kresťanskú. Týmito predpokladmi sú pravda a láska.

Svätý otec vo svojom posolstve čerpá inšpiráciu z druhej časti listu Efezanom – konkrétne zo štvrtej kapitoly. Tá obsahuje takzvané „parenetické“ alebo „exhortatívne“ pasáže. Odosielateľ listu v nich adresátom pripomína, že Kristovo tajomstvo, ktoré im práve predstavil v predchádzajúcich troch kapitolách, má pre ich každodenný život veľmi konkrétne dôsledky. V logike Pavlových listov totiž život kresťanov nie je ničím iným ako spoločnou cestou k plnosti tajomstva vzkrieseného Krista. Dosiahnutie tohto cieľa však môžu ohroziť klamstvá a bludné učenia, ktoré by mohli Kristových nasledovníkov odviesť od ich jediného Pána (porov. Ef 5, 14).

A práve v tomto bode stavia apoštol do protikladu pravdu a zvody klamstva. Slovenskému výrazu „žime podľa pravdy“ pritom v origináli odpovedá pomerne zriedkavé grécke sloveso. A to – ako správne naznačuje slovenský preklad – skutočne neznamená len hovoriť pravdu, ale zahŕňa aj skutky či postoje, ktorými človek potvrdzuje pravdivosť niečoho alebo niekoho.

Kristovi nasledovníci sú teda povolaní svedčiť o Kristovej pravde. A to znamená nielen ohlasovať jeho evanjelium, ale tiež dosvedčovať, že je Ježiš Kristus je hodný dôvery.

Nuž, ako sa toto povolanie naplňuje? Úryvok adresovaný Efezanom je mimoriadne hutný. Spôsob, akým sa vydáva svedectvo o pravde, predpokladá lásku. Z toho plynie, že pravdivosť evanjelia, skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania a dôveryhodnosť jeho osoby sa nedosvedčuje natoľko rečami a argumentmi, ako predovšetkým spôsobom života.

Pôvodný odosielateľ a historickí adresáti Listu Efezanom si určite nevedeli predstaviť obrovský digitálny vesmír, ktorý denne navštevujú alebo dokonca obývajú muži a ženy tretieho tisícročia. Každodenné radosti a starosti Efezanov a ich duchovné zápasy boli pravdepodobne o dosť iné než sú tie naše. Ale i napriek možným odlišnostiam, to čo apoštol navrhuje Efezanom, nestráca nič na aktuálnosti.

Ježiš je Pánom aj takzvanej „digitálnej planéty“ a aj „digitálni domorodci“ sú povolaní svedčiť o jeho pravde láskou, ktorá môže mať rôzne a nové podoby: úcta k ľudskej dôstojnosti, rešpektovanie duševného vlastníctva a súkromia, odmietanie manipulácie a predsudkov... a mnoho iného.