Kardinál Parolin: Pokojné rozdelenie Československa je vzorom pre dnešné konflikty

Česká a Slovenská republika, predtým spojené v Československo, sa 1. januára 1993 „pokojne rozišli a dali tak pred svetom výrečnú lekciu, ako možno riešiť zásadné požiadavky na

 sebaurčenie a nezávislosť vo vzájomnom rešpekte, mieri a skutočnom bratstve“. A dnes, vo svetle konfliktov, ako je „vojna na Ukrajine rozpútaná Ruskom“, je skúsenosť oboch týchto národov pred 30 rokmi „naďalej zdrojom inšpirácie“ a vzorom pre ostatné štáty, ako „riešiť svoje nezhody mierovou cestou, dialógom a vzájomným rešpektom“. Takto pripomenul zrod Českej a Slovenskej republiky kardinál Parolin.

V homílii pri slávnosti v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore za prítomnosti veľvyslancov Českej republiky pri Svätej stolici, Václava Kolaju, a Slovenskej republiky, Mareka Lisánskeho, kardinál Parolin vychádzal z historických udalostí dvoch európskych štátov „pevne tkvejúcich v slovanských tradíciách“. V tejto veľkonočnej dobe štátny sekretár pripomenul posolstvo pokoja, ktoré nám dal Kristus, a Jeho pokoj „nespočíva v neprítomnosti konfliktu, ale v prítomnosti spravodlivosti a zhody“. Univerzálne posolstvo je posolstvo lásky a zmierenia a prekračuje všetky hranice.

Vatikánsky štátny sekretár vyslovil nádej, že „svetlo viery Cyrila a Metoda bude v týchto národoch naďalej žiariť, hoci hrozí, že Európu opäť zahalí tma“ a zdôraznil „význam solidarity a vzájomného rešpektu pri budovaní lepšieho sveta, v ktorom medzi ľuďmi a národmi zavládne trvalý mier, mier, ktorý je plodom spravodlivosti a účinkom lásky“.

V homílii pri svätej omši, pri ktorej koncelebrovali spolu rektori českého kolégia Nepomucenum a Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, kardinál Parolin tiež pripomenul, že práve v apríli 1993 boli obnovené diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, a to v náväznosti na predchádzajúce vzťahy existujúce od roku 1919 vo forme bilaterálnej misie. Rovnako to bolo v prípade obnovenia diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Českou republikou, ku ktorému došlo o tri roky skôr, 19. apríla 1990.

Pápežský zástupca sa odvolal i na evanjeliovú epizódu o Nikodémovom stretnutí s Ježišom, pri ktorom Ježiš Nikodéma vyzýva, aby „videl svet v novej perspektíve a prijal premieňajúcu moc viery“. Kardinál prirovnal toto dianie k úsiliu obyvateľov Veľkej Moravy v 9. storočí, ktorí boli vyzvaní, „aby prijali nový pohľad na život a svet založený na evanjeliu“, a to pri evanjelizačnom pôsobení dvoch svätých bratov zo Solúna, Cyrila a Metoda, „ktorých pápež Ján Pavol II. v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy“.

Kardinál v tejto súvislosti poukázal na poslanie slovanských vierozvestov „vysvetľovať pravú vieru v miestnom jazyku“, ktoré sa začalo v roku 863, a ich schopnosť prinášať evanjelium slovanským národom pomocou „ich materinského jazyka v liturgii“. Išlo o významný okamih v dejinách kresťanstva, pretože, pripomína kardinál Parolin, prvýkrát „zaviedli používanie ľudových jazykov pri liturgickom slávení“.

V priebehu stáročí, uzatvára štátny sekretár, „slovanské národy tohto regiónu čelili rôznym výzvam, vrátane cudzej nadvlády a útlaku“. Duch nezávislosti a sebaurčenia však „nikdy neochabol a vďaka tomuto nadčasovému odkazu evanjelizácie a kultúrnej identity vyústil po páde komunistického režimu v pokojné rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1993“.

Na záver homílie kardinál Parolin vyslovil nasledovné žičenia:

Nech je potreba vzájomnému rešpektu a uznaniu rozdielov, spoločná pre oba národy, založená na stáročnom duchovnom dedičstve svätých bratov Cyrila a Metoda, zachovávanom, živenom a udržiavanom po stáročia napriek prenasledovaniu, nadvláde a útlaku, zdrojom inšpirácie nielen pre pestovanie dobrých vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskom, ale aj hnacou silou pre zabezpečenie hmotnej a predovšetkým duchovnej prosperity ich obyvateľov, v užívaní ich práv, najmä v oblasti náboženskej slobody, a v dodržiavaní ich povinností.

Nech aj naďalej chvália Pána za bieleho dňa, na rozdiel od Nikodéma z dnešného evanjelia, ktorý musel Ježiša navštíviť v noci zo strachu pred Židmi.

Nech v týchto národoch naďalej svieti svetlo viery, zatiaľ čo Európe hrozí, že ju opäť zahalí tma.

Nech Pán požehná tieto dva národy, ktoré zverujeme pod osobitnú ochranu Márie, Kráľovnej pokoja, pri nohách ktorej stojíme v tejto bazilike zasvätenej jej.“

-mh-