Kardinál Mario Zenari Kardinál Mario Zenari 

Nuncius Zenari: Sýria krváca 11 rokov, utrpí aj vojnou na Ukrajine

Presne pred 11 rokmi, 15. marca 2011, sa začala vojna v Sýrii, ktorá prebieha až dodnes. O smutnom výročí konfliktu, ktorý si doteraz vyžiadal pol milióna mŕtvych a viac než 11,5 milióna utečencov a vnútorne vysídlených, hovorí v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News apoštolský nuncius v Sýrii kardinál Mario Zenari.

Ako uviedol, v hlavnom meste Damask sa v dnešný deň výročia začala konferencia organizovaná Kongregáciou pre východné cirkvi. Má názov: „Cirkev, dom dobročinnej lásky - synodalita a koordinácia“.

Prinášame vybrané časti rozhovoru:

Vaša Eminencia, v Sýrii sa bojuje už 11 rokov. Čo pre vás toto dramatické výročie znamená?

Je to smutné výročie, predovšetkým preto, že vojna sa ešte neskončila, a tiež preto, že už niekoľko rokov sa zdá, že Sýria zmizla z radaru médií. Na jej miesto sa dostali najprv libanonská kríza, potom COVID-19 a teraz vojna na Ukrajine.

Mŕtvych v tejto vojne je približne pol milióna, utečencov je asi 5,5 milióna, ku ktorým sa pridáva ďalších 6 miliónov vnútorne vysídlených osôb. Vy však neustále dôrazne opakujete: „Nedovoľte, aby zomrela nádej“. Čo je potrebné urobiť, aby k tomu nedošlo?

Žiaľ, nádej sa vytratila zo sŕdc mnohých ľudí, a najmä zo sŕdc mladých, ktorí vo svojej krajine nevidia žiadnu budúcnosť a snažia sa emigrovať. A národ bez mladých ľudí, a to navyše bez tých kvalifikovaných, je národom bez budúcnosti. Niektoré rodiny aj po zaplatení vysokých súm stále viaznu v Bielorusku a čakajú na prekročenie poľských hraníc. Sýrska humanitárna katastrofa zostáva ešte stále najvážnejšou humanitárnou katastrofou spôsobenou človekom od konca Druhej svetovej vojny. Stále nebadať žiadne známky obnovy alebo hospodárskeho oživenia. Navyše, to všetko ešte viac sťažujú sankcie. Mierový proces, ktorý predpokladala rezolúcia OSN č. 2254, je na mŕtvom bode. Len chudoba napreduje míľovými krokmi. Ľudia teraz hovoria o hospodárskej vojne.

Viac než 60% obyvateľstva trpí potravinovou neistotou. Ako pomôcť?

Chýba chlieb a teraz, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, aj múka, ako aj ďalšie základné potreby. Od 15. do 17. marca sa v Damasku koná 

konferencia organizovaná Katolíckou cirkvou na tému: „Cirkev, dom dobročinnej lásky - synodalita a koordinácia“. Zúčastní sa na nej približne 250 ľudí, vrátane Sýrčanov i ľudí mimo Sýrie, zástupcov katolíckych humanitárnych inštitúcií a agentúr. Prítomný bude aj kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, niektorí členovia rímskych dikastérií a ROACO. Budeme sa snažiť vytvoriť programy pre bratské rozdelenie „piatich chlebov a dvoch rýb“.

V tomto kontexte pokračuje aj útek kresťanov...

Počas týchto rokov vojny opustila Sýriu viac než polovica, možno až dve tretiny kresťanov. V týchto konfliktoch sú menšinové skupiny najslabším článkom reťaze. Je to nevyliečiteľná rana pre tieto východné cirkvi sui iuris, ale je to aj vážna škoda pre samotnú sýrsku spoločnosť. Kresťania, ktorí sú na Blízkom východe prítomní už dvetisíc rokov, významne prispeli k rozvoju svojej krajiny, a to predovšetkým v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, vďaka veľmi efektívnym a uznávaným školám a nemocniciam. Prítomnosť kresťanov by sa dala prirovnať k otvorenému oknu do sveta pre samotnú sýrsku spoločnosť. Kresťania majú vo všeobecnosti otvorenú a tolerantnú mentalitu. S každou kresťanskou rodinou, ktorá emigruje, sa okno postupne zatvára.

Niekoľko Sýrčanov, ktorých si najali Rusi, údajne odišlo bojovať na Ukrajinu. Chudoba krajiny, ktorá prežíva vojnu, sa využíva na vedenie ďalšej vojny...

Tieto správy som tiež čítal. Niečo podobné sa stalo pred niekoľkými rokmi v Líbyi: sýrski žoldnieri sa ocitli v boji na opačných stranách. Ide o ďalšiu pohromu spôsobenú vojnou, ktorá je továrňou na výrobu tých najrôznejších pohrôm: obetí, ničenia mestských štvrtí a dedín, utečencov, poškodenia sociálnej štruktúry, rozpadu rodín, násilia, chudoby, nedostatku práce, drog a mnohých ďalších pohrôm. Mnohí mladí ľudia sa ocitli bez práce, naučili sa zaobchádzať so zbraňami a narukovali za pár stoviek dolárov.

Ako sa Sýria pozerá na vojnu na Ukrajine?

Ľudia sa väčšinou neodvážia vyjadriť. Pripájam sa k opakovanému a dôraznému varovaniu pápeža Františka, aby sme umlčali zbrane a zastavili tento masaker. Zdá sa mi, že aj sužovaná Sýria na základe skúseností dobre chápe tento naliehavý apel. Ak môžem použiť evanjeliové podobenstvo o chudobnom Lazárovi a bohatom hýrivcovi, Sýria chce určite - obdobným spôsobom - prísne varovať ostatných, aby neupadli do rovnakej mučiarne, do ktorej upadla ona sama (Lk 16, 27-28). Je smutné vidieť, že sa na Ukrajine opakujú tie isté otrasné obrazy bolesti, aké sme videli v Sýrii: zničené štvrte, mŕtvi, milióny utečencov, používanie nekonvenčných zbraní, ako sú kazetové bomby, bombardovanie nemocníc a škôl. Vidíme presne to isté schádzanie do pekla, aké sme videli v Sýrii.

Sme v Pôstnom období, čase modlitby a pôstu. Ako prežívate toto obdobie?

Dalo by sa povedať, že ľudia, nech už patria k akémukoľvek náboženskému vyznaniu, prežívajú nepretržité Pôstne obdobie a pôst už 11 rokov. V prvom rade je dôležité zostať nablízku a byť solidárni.

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

15 marca 2022, 14:23