Autor „Zápiskov z väzenia“ kardinál George Pell oslávil 80 rokov

Kardinál Pell sa po svojom oslobodení osobne stretol so Svätým Otcom Františkom, ktorý mu pri rozhovore 12. októbra vo Vatikáne vyslovil vďaku za jeho svedectvo.

S austrálskym kardinálom, ktorý sa nachádza momentálne vo svojej vlasti a je v preventívnej izolácii vzhľadom na protikovidové opatrenia, sa v deň jeho narodenín telefonicky spojil redaktor Vatican News Fabio Colagrande. Prinášame časť rozhovoru:

Predstavovali ste si niekedy, že budete musieť v 80-ke zakusovať väzenie?

„Samozrejme že nie. Nikdy by mi to nebolo prišlo na myseľ. Tvrdo som bojoval, aby sa to neudialo, ale žiaľ bez úspechu. Bola to kombinácia okolností, klamstiev a lží, ale potom nakoniec prišlo moje oslobodenie, vďaka najvyššiemu súdu.“

Prečo ste si viedli denník počas svojich trinástich mesiacov vo väzení?

„Z mnohých dôvodov. Myslel som, že by mohol byť pomocou pre toho, kto sa nachádza v ťažkostiach, pre toho, kto prežíva moment utrpenia, ako ten, aký som prežil ja. Potom som uvažoval, že viesť i denník by mohlo byť zaujímavým z pohľadu historického, keďže nie je mnoho kardinálov, ktorí by zakúsili väzenie. Ale potom aj preto, lebo som objavil, že mnohí, ktorí sa ocitli vo väzení, sa venovali písaniu, počnúc – v katolíckom prostredí – od sv. Pavla. Písanie, keď ste vo väzení, je dobrá terapia.“

Do akej miery Vám pomohla modlitba prežiť poníženie a nepohodu vo väzbe?

„Musím povedať, že viera a modlitba boli zásadne dôležité, pomohli mi kompletne zmeniť perspektívu tých dní vo väzbe. Dnes hovorím všetkým, použijúc výraz v angličtine, že vo väzení sa mi potvrdilo, že kresťanská výbava, „package“, funguje. Moja skúsenosť ukazuje, ako veľmi nám pomáha náuka Cirkvi, ako nám pomáha modliť sa, hľadať Božiu milosť. Predovšetkým keď chápeme, že môžeme prežívať vlastné osobné utrpenia v zameraní na väčšie dobro, dá sa spojiť naše utrpenie s tým Ježišovým. Ako kresťania totiž vieme, že sme boli vykúpení utrpením a smrťou Božieho Syna. Prakticky žiť túto náuku o hodnote utrpenia mení skutočne všetko, keď sa nachádzame v takej situácii, ako bola tá moja.“

V ďalšej časti rozhovoru kardinál Pell vysvetľuje situáciu vo väzení, kde bol izolovaný od ostatných väzňov. Priznáva sa, že veľkou vzpruhou mu boli listy, ktoré dostával od ľudí vo veľkom počte. Spomína aj vzťah s moslimami, ktorí boli spoluväzňami v okolitých celách a pri ich hlasnej modlitbe vnímal, že sa on i oni sa modlia k jednému Bohu.

Pokiaľ ide o odpustenie človeku, ktorý ho falošne obvinil, George Pell hovorí, že zo začiatku to bolo ťažké, ale po momente odpustenia už bral dotyčného človeka s pochopením: „Vedel som, že to je osoba, ktorá si mnoho vytrpela a nachádzala sa vo veľkom zmätku a ktovie v čom ešte...“

Čomu Vás naučilo, ako muža Cirkvi, týchto 13 mesiacov?

„Dôležitosti vytrvalosti. Významu jednoduchých vecí, ako je viera, odpustenie, vykúpenie a utrpenie. Zvyčajne, keď človek žije vo väzení, je nútený konfrontovať sa s fundamentálnymi témami života, s vecami jednoduchými a zásadnými. Toto sa stalo aj mne a musím povedať, že vďaka Bohu som prežil.“

Môže byť škandál pedofílie príležitosťou pre obnovu Cirkvi?

„Musí ňou byť. Nemôžeme pokračovať v tej istej línii. Je to typ duchovnej a morálnej rakoviny. Zdá sa mi, že tu v Austrálii sme pracovali seriózne na jej vykorenení, ale je to povinnosťou pre všetkých kňazov a biskupov vo svete, aby zaistili, že takéto škandály sa už viac nestanú. Priveľa utrpení, priveľa bolesti. Fenomén zneužívaní v Cirkvi opätovne ukazuje, že sme sa neraz nedržali Ježišovho učenia. Ak by sme sa riadili Desatorom, toto všetko by nebolo nastalo.“      

-jb-