Taliansko si uctilo kňaza a politika Luigiho Sturza, priekopníka demokracie

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Don Luigi Sturzo patril medzi priekopníkov aktívneho zapojenia sa katolíkov do politiky s jasným rozlíšením medzi oblasťou priamej politickej angažovanosti a oblasťou cirkevnej autority. Proces blahorečenia Božieho služobníka Luigiho Sturza sa začal v roku 2002 a v roku 2017 sa úspešne zavŕšila jeho diecézna fáza.

Rodák zo sicílskeho Caltagirone, ktorý pre svoju politickú prezieravosť i vzorné uchovanie si kňazskej identity požíval dôveru pápežov, bol počas 15 rokov zastupujúcim starostom svojho rodného mesta. V roku 1919 založením politickej strany Partito Popolare Italiano pomohol talianskym katolíkom dostať sa z patovej situácie predchádzajúcich desaťročí, keď mali zo strany Svätej stolice zákaz zúčastňovať sa na parlamentných voľbách (tzv. „Non expedit“).

Talianska ľudová strana bola v roku 1924 rozpustená zásahom Mussoliniho fašistického režimu. Luigi Sturzo bol donútený na 22 rokov emigrovať do Londýna a do USA. Po návrate pôsobil v Ríme a s dišpenzom pápeža Pia XII. prijal parlamentnú funkciu doživotného senátora. V snemovni si zvolil kreslo medzi stranícky „nezaradenými“ poslancami, keďže bol presvedčený, že kňaz by nemal nosiť politické tričko.

Pre prijatie politických úradov si don Luigi Sturzo vždy vopred vyžiadal povolenie pápeža. Až do smrti si zachoval svoju kňazskú identitu duchovného pastiera. Zomrel 87-ročný 8. augusta 1959 v Ríme.

Trvalý odkaz dona Luigiho Sturza pri príležitosti 60. výročia jeho smrti pripomenul taliansky prezident Sergio Mattarella. Vo svojom vyhlásení s dátumom 8. augusta ho označil za „jedného z protagonistov talianskych demokratických dejín“. O jeho osobnosti ďalej píše:

„Mal rozhodujúcu úlohu pri prekonaní «non expedit», čím umožnil katolíckym občanom plnú účasť na veciach verejných.“

„Don Sturzo začal od základňovej úrovne spoločnosti, od obrany dôstojnosti roľníkov v agrárnom svete začiatku 20. storočia, od prítomnosti v obecnej rade Caltagirone, od nevyhnutnosti dať demokracii ľudové základy a únikom od oligarchických a elitárskych viazaností. Jeho idea laickosti vo verejnom úsilí predbehla svoju dobu. Jeho demokratická vízia bola neoddeliteľne spojená s konkrétnou sociálnou spravodlivosťou. Vzostup fašizmu ho prinútil tvrdo zaplatiť vyhnanstvom, zostanúc neochvejným oponentom násilného a diktátorského režimu.“

„Dedičstvo, ktoré zanechal, obohatilo demokratickú kultúru, ktorá môže z týchto cenných hodnôt a skúseností čerpať aj pre nové časy, ktoré prežívame.“

Na osobnosť dona Luigiho Sturza a jeho príkladný kňazský život poukázali aj pápeži posledných desaťročí. V roku 1981 ho Ján Pavol II. pri stretnutí s biskupmi Sicílie označil za vzor pre kňazov i laikov, keď povedal:

„Život, učenie a príklad dona Luigiho Sturza, ktorý v plnej vernosti svojej kňazskej charizme vedel, ako vštepovať nielen Sicílčanom, ale aj talianskym katolíkom zmysel práva a súčasne povinnosti účasti na politickom a spoločenskom živote, vo svetle učenia Cirkvi, nech sú v povedomí a inšpirujú ich apoštolát evanjelizácie i ľudského pozdvihnutia“.

Benedikt XVI. v súvislosti s 50. výročím smrti sicílskeho kňaza vyslovil pri generálnej audiencii 30. septembra 2009 prianie, aby „žiarivý príklad dona Sturza a jeho svedectvo lásky, slobody a služby ľudu boli stimulom a povzbudením pre všetkých kresťanov a osobitne pre tých, ktorí pôsobia na poli sociálnom a politikom, aby svojím dôsledným svedectvom šírili Evanjelium a sociálnu náuku Cirkvi“.

Príklad Luigiho Sturza nedávno vyzdvihol aj pápež František, keď vo svojom posolstve z 13. júna 2019 adresovanom účastníkom konferencie v Caltagirone venovanej storočnici historickej výzvy dona Luigiho Sturza napísal:

„Luigi Sturzo, ešte skôr ako štátnik, politik, sociológ a mnohostranný literát, bol kňaz poslušný Cirkvi, muž Boží, ktorý vytrvalo bojoval, aby hájil a vteľoval evanjeliové učenie, vo svojej sicílskej zemi, počas dlhých rokov exilu v Anglicku a v USA i v ostatných rokoch svojho života v Ríme.“