Hľadaj

Kráľovský palác v Rabate Kráľovský palác v Rabate 

Maroko v spoločensko-politickom prehľade

Svätý Otec sa vydá na svoju ďalšiu apoštolskú cestu do Arabského sveta. Po februárovej návšteve Spojených arabských emirátov zamieri 30. - 31. marca 2019 do Maroka. Ako pápež František hovorí Maročanom vo videoposolstve odvysielanom pred cestou, hlavným motívom jeho 28. apoštolskej cesty je medzináboženský dialóg a povzbudenie miestnej katolíckej komunity, ktorá je v krajine menšinou.

Zuzana Klimanová - Vatikán

Svätý Otec je už druhým pápežom, ktorý vstúpi na marockú zem. V roku 1985 sem v rámci svojej cesty do viacerých afrických krajín zavítal ako vôbec prvý pápež sv. Ján Pavol II.,

ktorý sa v Casablanke stretol s moslimskou mládežou.

V rámci priblíženia si spoločensko-politického kontextu možno na úvod povedať, že krajina sa vyznačuje intenzívnou snahou vykoreniť islamský terorizmus na viacerých úrovniach – sociálnej, náboženskej i bezpečnostnej.

Marocké kráľovstvo, ktoré je konštitučnou monarchiou, leží na severozápadnom pobreží Afriky, od Španielska ho oddeľuje Gibraltársky prieliv. Susedí s Alžírskom a Západnou Saharou, na severe krajiny sa nachádzajú aj dve malé španielske enklávy Ceuta a Melilla. Okrem Sahary územím Maroka prechádza aj horské pásmo Atlas s najvyššími vrchmi nad 4-tisíc metrov nad morom. Podnebie ovplyvňuje aj Atlantický oceán a Stredozemné more.

Maroko je migračným lievikom do Európy

Maročanov je takmer 35 miliónov, až 99% z nich tvoria Arabi a Berberi. Z náboženského hľadiska 99% obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia, katolíkov je tu približne 23 tisíc, čo je 0,07% obyvateľstva. Väčšina Maročanov (60%) žije v mestách. Hlavným mestom je Rabat s viac než 1,5 miliónom obyvateľov, najväčším mestom je viac než trojmiliónová Casablanca.

Od roku 1970 sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Zatiaľ čo v 80. a 90. rokoch minulého storočia sa rast počtu obyvateľstva výrazne zvýšil, v posledných rokoch badať jeho výrazné spomalenie, čo vyvoláva obavy vládnych autorít. Maročania sú vekovo mladým národom, s  priemerným vekom 26 rokov, avšak v posledných rokoch obyvateľstvo pomaly starne.

V dôsledku nezamestnanosti a nízkych miezd mnoho mladých v posledných rokoch emigrovalo do zahraničia, a to aj nelegálne. Smerovali osobitne do Európy, najmä do Španielska, Francúzska a Talianska. Hovorí sa o približne 2 miliónoch vysťahovaných mladých Maročanov. Celkovo žije mimo vlasti najmenej 5 miliónov Maročanov.

Kvôli svojej polohe je Maroko takzvaným migračným lievikom smerujúcim do Európy. Uvedomuje si to aj Európska únia, ktorá vyhradila 55 miliónov eur na kontrolu hraníc s Marokom, aby tak zabránila príchodu nových migrantov, ako aj kvôli zamedzeniu infiltrácie džihádistov do Marockého kráľovstva.

Oficiálnym jazykom krajiny je arabčina a berberčina, veľká časť obyvateľov hovorí aj po francúzsky, francúzština sa používa najmä v oblasti školstva a administatívy.

Kráľ má významnú náboženskú funkciu

Maroko získalo nezávislosť od kolonizátorov Francúzska a Španielska v roku 1956. Vďačí  za to najmä úsiliu sultána Mohammeda V., ktorý na trón nastúpil v roku 1927. Kvôli svojim snahám o nezávislosť bol kolonizátormi poslaný do vyhnanstva na Madagaskar. Krátko po svojom návrate v roku 1955 však získal titul kráľa Maroka (1957) a takmer celé územie pred kolonizovaním krajiny bolo opäť zjednotené pod jednou marockou korunou, s výnimkou „španielskych“ miest – Melilly a Ceuty.

Marocká monarchia má z týchto dôvodov ešte aj dnes prestíž v rámci moslimského sveta. Jej legitímnosť sa opiera aj o náboženský základ: kráľ Maroka je potomok  proroka Mohameda a má titul „princ“ a „veliteľ veriacich“. Na rozdiel od iných moslimských krajín, v Maroku má kráľ teda veľmi dôležitú náboženskú úlohu priznanú ústavou i akceptovanú ľudom; je aj garantom slobodného vykonávania kultu a hlavou Najvyššej rady ulema, ktorá má súdnu moc podľa islamského práva.

Islam v Maroku však nemá extrémistickú fundamentalistickú podobu, ako je tomu v niektorých krajinách severnej Afriky. Demokratizácia krajiny, ako aj ekonomická liberalizácia sa začala za vlády terajšieho kráľa Mohammeda VI., ktorý nastúpil na trón v roku 1999.

Maroko bojuje proti islamistickému terorizmu

Maroko má dvojkomorový parlament, existuje tu viacstranový politický systém a prvé demokratické voľby v krajine sa uskutočnili v roku 1997. Kráľ Mohammed VI. v roku 2004 podporil reformu zákonov o rodine, vďaka ktorej boli ženám garantované väčšie práva. Postavil sa zároveň aj proti trestu smrti, uskutočnil reformu ústavy a podporil viaceré protiradikalizačné iniciatívy zamerané na boj proti islamistickému terorizmu. Táto priorita protiteroristickej politiky sa začala v roku 2003, keď došlo v krajine k viacerým samovražedným atentátom. Tie sa vyskytli v menšej miere aj v rokoch 2007 a 2011. V roku 2015 pribudli opatrenia na zamedzenie teroristickým útokom ISIS-u, ako aj verbovaniu z jeho strany.

Štát v súčasnosti kontroluje prípravu mladých imámov a snaží sa nahrádzať kazateľov s radikálnymi džihádistickými tendenciami umiernenejšími imámmi formovanými v nových akadémiách. Dôležitou novinkou je aj to, že v Maroku bolo ustanovených 200 takzvaných murshidat – mladých žien poverených úlohou duchovného vedenia, a to predovšetkým pre ženy a osobitne v oblasti rodinných záležitostí. Tie však nie sú autorizované viesť piatkové modlitby.

Aj keď 99% obyvateľov tvoria sunnitskí moslimovia, konštitúcia chráni slobodu kultu aj pre iné náboženské vyznania.

Ekonomika žije z turizmu a exportu fosfátov

Maroko je najkonkurencieschopnejšou krajinou celej severnej Afriky. V posledných rokoch zažilo technologický rozkvet – viac než 8 miliónov obyvateľov používa internet. Ekonomika krajiny je stabilná, s rastom 3,8%.

Maroko, ktoré nevlastní fosílne energetické zdroje, nemá ropu či zemný plyn, je jedným z najväčších vývozcov fosfátov, ktorých ložiská sa nachádzajú predovšetkým v Západnej Sahare. Okrem fosfátov Maroko vyváža produkty z oblasti poľnohospodárstva a textilnej výroby, leteckého a automobilového priemyslu. V posledných rokoch Maroko rozvinulo využitie veternej a solárnej energie. Vďaka nízkym emisiám krajina môže byť ekologickým vzorom iným africkým štátom.

Silnou časťou Marockej ekonomiky je turizmus. V roku 2015 krajinu navštívilo 10 miliónov turistov. Krajina je známa aj vďaka svojim tkaným kobercom a spracovaniu kože.

Okrem nezamestnanosti mladých a nízkym mzdám v mestách je problémom aj chudoba vidieka – až 15% obyvateľov vidieckych oblastí žije len z 2 dolárov na deň, preto sa množstvo obyvateľov presúva z vidieka do miest.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

28 marca 2019, 14:02