Panama v číslach: História a súčasnosť Cirkvi v hostiteľskj krajine SDM

Zuzana Klimanová - Vatikán

Pre Európanov netypický januárový termín týchto 34. svetových dní mládeže je daný tým, že v Paname i vo väčšine juhoamerických štátov sú práve teraz letné prázdniny a je to aj obdobie s menším výskytom dažďov. Štvormiliónová krajina má rozlohu takmer o polovicu väčšiu než Slovensko. Svetoznáma je vďaka strategickému Panamskému prieplavu, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán. Ako pevninská šija je zase spojnicou medzi Strednou a Južnou Amerikou. Panama je v morskom kontakte aj s ostrovným pásmom Antíl. Územie krajiny má veľmi rôznorodý charakter – nájdeme tu viac než tisíc ostrovov ležiacich v oblasti Karibiku a Tichého oceánu, tropické dažďové pralesy, hory i náhorné plošiny. Takmer 60% územia pokrývajú lesy, z toho 34% tvoria národné parky.

Zo štvormiliónového obyvateľstva 65% tvoria takzvaní mestici, čiže miešanci medzi pôvodnými obyvateľmi a Európanmi. Domorodci tvoria 12,3 % obyvateľstva, černosi 9,2%, mulati takmer 6,8 % a belosi 6,7%. V krajine je úradným jazykom španielčina, existuje tu však viacero domorodých jazykov. Osobitný charakter má hlavné mesto Panama City, v ktorom žije viac než jeden milión 700 tisíc ľudí, čo je takmer polovica obyvateľov krajiny. Mesto sa nachádza na strategickom bode pri tichomorskom pobreží, neďaleko vstupu do Panamského prieplavu.

História posledných piatich storočí

Dejiny mesta Panama City spadajú do 16. storočia, konkrétne do roku 1519, kedy bolo založené španielskym dobyvateľom Pedrom Ariasom Dávilom. Mesto slúžilo ako základňa na tichomorskom pobreží pre španielske dobyvateľské expedície do Ríše Inkov, čiže dnešného územia Peru. Cez panamský prístav prúdilo do Španielska zlato a striebro z Južnej Ameriky. V 17. storočí (1671) však bolo mesto vyrabované a vypálené pirátmi.

Dôležitým rokom v dejinách Panamy je rok 1821, kedy národ získal nezávislosť od Španielska a pripojil sa k Republike Veľkej Kolumbie. Ďalším medzníkom bol dátum 3. november 1903, keď Panama vyhlásila svoju nezávislosť od Kolumbie a mesto Panama sa stalo hlavným mestom novej krajiny. V tom istom roku Panama a USA podpísali dohodu, ktorá dovoľovala Spojeným štátom vybudovať kanál pre lode plaviace sa medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Budovanie Panamského prieplavu, ktorý je dlhý 81 km, trvalo štyri roky, otvorený bol v roku 1914. Po vyše storočí, v roku 2016, bol otvorený nový kanál, čím sa plavebná kapacita zvýšila na trojnásobok.

Mnoho tvárí Panamy

Panama City má mnoho tvárí – okrem moderných mrakodrapov tu možno obdivovať najmä historické centrum s architektúrou koloniálneho štýlu. Stará časť mesta Panama Viejo a Casco Antiguo sú zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO. Znakom ekonomickej expanzie mesta bolo aj vybudovanie metra. Bohaté štvrte veľkomesta sú však len jednou z tvárí Panamy, ktorej obyvateľstvo sa musí vyrovnávať aj s chudobou a sociálnymi problémami.

Peňažnou menou v Paname je balboa. Krajina sa môže pochváliť najnižšou nezamestnanosťou obyvateľstva v Amerike, predstavuje len 2%. Ekonomika je tu založená najmä na prieplave, ktorý má z hľadiska svojej pozície veľmi strategický význam v lodnom obchodovaní. Panama má síce štatisticky najväčšiu obchodnú flotilu na svete, no v skutočnosti väčšinou pozostáva zo zahraničných lodí, ktoré vystupujú pod panamskou vlajkou kvôli nízkym nákladom a flexibilnej legislatíve. Ekonomicky významné je aj prístavné pásmo v meste Colón na severnej, karibskej strane Panamskej šije.

Panamská cirkev v číslach

Kresťania tvoria až 93% obyvateľov Panamy, katolíkov je viac než 88%. Cirkev v Paname má celkovo osem cirkevných oblastí: metropolitnú arcidiecézu Panama, päť sufragánnych diecéz, teritoriálnu prelatúru Bocas del Toro a apoštolský vikariát Darién. Predsedom Konferencie biskupov Panamy je  v súčasnosti arcibiskup Panamy Mons. José Domingo Ulloa Mendieta. Apoštolským nunciom je Mons. Miroslaw Adamczyk, pôvodom z Poľska.

Cirkev v Paname má 15 biskupov, 420 kňazov, 81 trvalých diakonov, 450 rehoľníčok a 200 seminaristov.  Okrem toho tu pôsobí 4200 laických misionárov a takmer 2000 katechétov. Cirkev spravuje 132 vzdelávacích centier rôzneho stupňa. Farností je v Paname 196, ďalšie pastoračné centrá sú v počte 164.

Vzťahy so Svätou stolicou

Dohoda medzi Svätou stolicou a štátom bola podpísaná v roku 1904, už rok po tom ako sa Panama odčlenila od Kolumbie. Cirkev však v mladej krajine prežívala obdobie napätí s liberálnymi vládami a musela čeliť laicistickej elite, ktorá propagovala zákony v protiklade s katolíckou náukou. Nunciatúra bola vybudovaná až v roku 1923 a neskôr v roku 1925 bola vytvorená samostatná cirkevná provincia Panamy.

Pôvodne nunciatúra sídlila na mieste dnešnej známej obchodnej štvrte Balboa. Pápež František však bude počas svojej apoštolskej cesty ubytovaný už na novom mieste, kam sa nunciatúra presunula v roku 2016. Je to v niekdajšej americkej vojenskej zóne Clayton v blízkosti Panamského prieplavu, ktorá sa teraz nazýva Ciudad del Saber (Mesto poznania). Pre Panamu mala apoštolská nunciatúra dôležitý význam – a to osobitne pre ľudí hľadajúcich azyl v období poslednej diktatúry, ale aj pri vyjednávaní o vydaní diktátora Manuela Noriegu (1934-2017).

Dejiny Cirkvi v Paname

Evanjelizácia krajiny sa začala v 16. storočí. Ako prví misionári tu pôsobili františkáni, nasledovali mercedári, dominikáni, ďalej jezuiti, kapucíni a augustiniáni. V roku 1513 pápež Lev X. zriadil diecézu Santa Maria la Antigua, ktorá bola prvou diecézou na pevninskej zemi v rámci celej Ameriky.

Ešte v roku 1970 bolo v Paname až 75% katolíckych misionárov zahraničného pôvodu, osobitne zo Španielska, Talianska, USA a latinskoamerických krajín. Dôležitým bodom histórie Cirkvi v Paname je nepochybne návšteva pápeža sv. Jána Pavla II. 5. marca 1983, ako vôbec prvá návšteva pápeža v krajine.

Patrónkou Panamy je Panna Mária s titulom „Santa Maria la Antigua“. Za patrónku celej krajiny ju vyhlásila miestna biskupská konferencia v roku 2000 na konci národného eucharistického kongresu. Významnou udalosťou panamskej Cirkvi bolo i veľké jubileum – 500 rokov existencie diecézy „Santa Maria La Antigua“, ktoré sa slávilo v jubilejnom roku 2012-2013.

Panamská Cirkev dnes

Čím žije panamská Cirkev v súčasnosti? Hlavnými problematikami, ktorým čelí je  obrana života a rodiny založenej na manželstve muža a ženy, ochrana maloletých pred zneužívaním , vykorisťovaním, zotročovaním, prostitúciou a nútenými migráciami. Sú tu aj problémy so vzdelávaním, náboženskými sektami, spoločenskými nespravodlivosťami, s násilím a rozšírenou korupciou.

V roku 2012 Cirkev asistovala členom domorodého kmeňa Ngäbe Bugle vo vyjednávaní s vládou v kauze ťažby minerálov na teritóriu spojenom s pamiatkou ich predkov. Biskupi krajiny vydali aj svoje stanovisko k pliage hazardných hier, ktorá gniavi najmä tých najchudobnejších obyvateľov. A v roku 2016 sa panamská charita intenzívne zamerala na pomoc kubánskym utečencom smerujúcim do USA. V rokoch 2017 a 2018 sa Konferencia biskupov Panamy vyjadrovala najmä v diskusii k návrhom právneho uznania manželstva osôb rovnakého pohlavia a jasne sa vyjadrila proti „ideológii gender“, ktorú v krajine propagujú niektoré medzinárodné organizácie. V Paname sa každoročne v júni slávi mesiac rodiny.