Dialóg s Čínou: nejde o mávnutie čarovnou paličkou

V prvom zo série spoločne pripravovaných článkov na osvetlenie problematiky súčasného vývoja vatikánsko-čínskych vzťahov si všímajú najmä dôvody, prečo sa snaží Svätá stolica viesť dialóg s komunistickou Čínou. Prinášame vybrané časti komentára:

„Už pred časom došlo k nadviazaniu vzťahov medzi zástupcami Svätej stolice a Čínskej ľudovej republiky v snahe o hľadanie konštruktívneho a nie konfliktného riešenia niektorých problémov Cirkvi, počínajúc delikátnou a dôležitou témou menovania biskupov. Ide o pastoračný prístup zameraný na začatie určitej formy spolupráce, ktorá by mohla byť prínosná pre všetkých, bez očakávania, že by sa mohli vyriešiť všetky existujúce problémy akoby mávnutím čarovnej paličky.“

Autori v tejto súvislosti citujú vyjadrenie kardinála Pietra Parolina z rozhovoru pre taliansky denník La Stampa. Vatikánsky štátny sekretár sa v ňom opiera o významný List Benedikta XVI. čínskym katolíkom, od ktorého vydania uplynie koncom mája už 11 rokov. Nasledujú slová kard. Parolina:

„Ako je dobre známe, s nástupom „Novej Číny“ nastali pre Cirkev v tejto veľkej krajine ťažké protivenstvá a tvrdé utrpenie. Od 80-tych rokov minulého storočia sa však začali kontakty medzi predstaviteľmi Svätej stolice a  Čínskej ľudovej republiky, ktoré prešli rozličnými obdobiami a udalosťami. Svätá stolica si vždy zachovávala prístup, ktorý je pastoračný, v úsilí prekonať kontrapozície a byť k dispozícii pre úctivý a konštruktívny dialóg s občianskymi autoritami.  Pápež Benedikt XVI. dobre reprezentoval ducha tohto dialógu v Liste čínskym katolíkom z roku 2007, keď napísal: «Vyriešenie existujúcich problémov nemožno dosiahnuť cez permanentný konflikt s legitímnymi občianskymi autoritami» (č. 4). Za pontifikátu pápeža Františka sa prebiehajúce rokovania pohybujú presne v tejto línii: v konštruktívnej otvorenosti pre dialóg a vo vernosti rýdzej Tradícii Cirkvi“.

Spomínaný vývojový posun Číny od 80-tych rokov po dnes komentujú redaktori Vatican News nasledovne:

„Nástupom nového komunistického politického režimu v Číne ako dôsledku Mao Ce-tungovej revolúcie – ktorá mala ako ideový cieľ oslobodenie más od západnej nadvlády, od chudoby, nevzdelanosti, od útlaku starých vládnucich tried, ale tiež od idey Boha a náboženstva – sa začalo historické obdobie mimoriadne rozporuplné a spôsobujúce tvrdé utrpenie mnohým duchovným pastierom a veriacim.

Neskôr, v 80-tych rokoch, sa niečo začalo meniť aj v Číne. Zaiste, ideológia existuje ešte stále a v poslednej dobe prichádzajú signály o istom pritvrdení, hlavne v aparátoch bezpečnosti a normatívneho riadenia spoločensko-kultúrneho života. No toto azda môže byť aj znakom potreby vniesť trochu poriadku do impulzívneho ekonomického rastu, ktorý na jednej strane pozdvihol životnú úroveň a vytvoril nové možnosti a nové životné priestory, keď sa mohli prejaviť túžby spoločné všetkým ľuďom sveta, na druhej strane tento rast spôsobil určitý zmätok, spojený s fenoménmi ako spoločenské vykorenenie medzi robotníkmi, vysoká miera korupcie v radoch zámožných vrstiev, oslabenie tradičných hodnôt, zvlášť u mladých generácií. Avšak ideologická strnulosť hádam nemôže byť adekvátna odpoveď na tak hlboké zmeny, ktoré sa týkajú aj náboženskej sféry života.

Dnes je Svätá stolica pripravená, v atmosfére úctivého dialógu, priniesť svoj príslušný príspevok pri podpore dobra Cirkvi a spoločnosti. Katolícki veriaci celého sveta nemôžu zo svojej strany necítiť, že táto vec sa ich týka zblízka, pretože tu nejde o záležitosti akejsi vzdialenej krajiny, ale o život a misiu jedinej Cirkvi, ktorej sme všetci členmi, nech by sme žili na akomkoľvek mieste. Z tohto pramení úsilie nie o podporovanie polemických stretov, ale o sprevádzanie tohto delikátneho momentu pre Cirkev v Číne predovšetkým modlitbou, aby dala nový rozmach dielu evanjelizácie. Ježišovo posolstvo nemôže byť vylúčené z ľudského a duchovného obzoru tak veľkej krajiny.“

-ab, jb-