Odovzdať sa Tomu, kto vedie Cirkev

Andrea Tornielli

Rímska diecéza má svojho biskupa, univerzálna Cirkev svojho pastiera. S rýchlosťou, ktorá môže prekvapiť len tých, ktorí čítajú život Cirkvi optikou politiky, konkláve určilo Petrovho nástupcu. Vďaka Vám, Svätý Otec, že ste to prijali. Vďaka, že ste povedali „áno“ a odovzdali sa Tomu, kto vedie Cirkev.

Opäť sa nám vybavujú pamätné slová, ktoré Pavol VI. vyslovil pred študentmi lombardského kolégia v decembri 1968, v ťažkom období pokoncilových protestov: „Mnohí“ - povedal pápež – „očakávajú od pápeža zvučné gestá, energické a rozhodné zásahy. Pápež sa nedomnieva, že by mal nasledovať inú líniu ako tú, ktorá spočíva v dôvere v Ježiša Krista, ktorému záleží na jeho Cirkvi viac ako komukoľvek inému. On bude tým, kto utíši búrku. Koľkokrát Učiteľ opakoval: „Confidite in Deum. Creditis in Deum, et in me credite!“. Pápež bude prvý, kto splní tento Pánov príkaz odovzdať sa, a to bez úzkosti či neprimeraných obáv, tajomnej hre neviditeľnej, avšak veľmi istej Ježišovej pomoci svojej Cirkvi. Nejde o sterilné alebo nečinné čakanie: je to skôr bdelé očakávanie v modlitbe. To je rozpoloženie, ktoré si pre nás vybral sám Ježiš, aby mohol pôsobiť v plnosti. Aj pápež potrebuje pomoc modlitby».

Dnes je svet uprostred búrky, zmietaný vojnami a násilím. Modlime sa za mier. Modlime sa s Petrom a za Petra, ktorý dnes prijal meno Lev, znovu sa spojac s pápežom, ktorý napísal „Rerum novarum“. A ním potvrdení vo viere sa aj my naučme zveriť sa tomu, ktorý vládne z dreva kríža a nesie na seba rany ľudstva.

Preklad: Zuzana Klimanová