Pápež na Veľkú noc: Zmŕtvychvstalý Kristus otvára náš život nádeji

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, 20. apríla 2025

Mária Magdaléna, keď videla, že kameň od hrobu bol odvalený, bežala to oznámiť Petrovi a Jánovi. Aj títo dvaja učeníci, keď prijali túto prekvapujúcu správu, vyšli von a – ako hovorí evanjelium – „obaja bežali spoločne“ (Jn 20, 4). Všetky postavy veľkonočných udalostí utekajú! A tento „beh“ na jednej strane vyjadruje obavu, že odniesli telo Pána, no na druhej strane beh Magdalény, Petra a Jána vyjadruje túžbu, pohnutie srdca a vnútorné nastavenie človeka, ktorý hľadá Ježiša. On naozaj vstal z mŕtvych, a preto už nie je v hrobe. Treba ho hľadať inde.

Toto je veľkonočné ohlasovanie: Ježiša treba hľadať inde. Kristus vstal, je živý! Neostal väzňom smrti, už nie je zabalený v plátnach, a preto ho nemožno uzavrieť do pekného príbehu, nemožno z neho urobiť hrdinu minulosti alebo ho vnímať ako sochu uloženú v muzeálnej sále! Naopak, treba ho hľadať, a preto nemôžeme ostať stáť na mieste. Musíme sa dať do pohybu, vyjsť, aby sme ho hľadali: hľadať ho v živote, hľadať ho v tvárach bratov a sestier, hľadať ho v každodennosti, hľadať ho všade inde, len nie v tom hrobe.

Hľadajme ho stále. Pretože ak vstal z mŕtvych, je prítomný všade, prebýva medzi nami, skrýva sa a zároveň sa zjavuje aj dnes v sestrách a bratoch, ktorých stretávame na ceste, v tých najnenápadnejších a najnečakanejších situáciách nášho života. On je živý a zostáva stále s nami, plače slzy s tými, ktorí trpia, a rozmnožuje krásu života v drobných skutkoch lásky každého z nás.

Preto veľkonočná viera, ktorá nás otvára stretnutiu so zmŕtvychvstalým Pánom a disponuje nás, aby sme ho prijali do nášho života, nie je vôbec statickou záležitosťou či pohodlným uvelebením sa v náboženských istotách. Naopak, Veľká noc nás uvádza do pohybu, núti nás bežať ako Mária Magdaléna a učeníci; pozýva nás, aby sme mali oči schopné „vidieť ďalej“, aby sme rozpoznali Ježiša, Živého, Boha, ktorý sa nám zjavuje, ktorý sa aj dnes sprítomňuje, prihovára sa nám, predchádza nás a prekvapuje. Podobne ako Mária Magdaléna, aj my môžeme denne zažívať skúsenosť, že Pána strácame, no zároveň každý deň môžeme bežať, aby sme ho znovu našli, s istotou, že on sa dáva nájsť a osvecuje nás svetlom svojho zmŕtvychvstania.

Bratia a sestry, toto je najväčšia nádej nášho života: môžeme žiť tento chudobný, krehký a zranený život pevne spojený s Kristom, lebo on zvíťazil nad smrťou, víťazí nad našou temnotou a zvíťazí nad temnotami sveta, aby sme mohli žiť s ním v radosti naveky. K tomuto cieľu, ako hovorí apoštol Pavol, bežme aj my, „zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou“ (porov. Flp 3, 12-14). Ponáhľajme sa teda v ústrety Kristovi svižným krokom Magdalény, Petra a Jána.

Jubileum nás vyzýva, aby sme v sebe obnovili dar tejto nádeje, aby sme do nej ponorili naše bolesti a naše nepokoje, aby sme ňou nakazili ňou tých, ktorých stretávame na našej ceste, a aby sme vložili do tejto nádeje budúcnosť svojho života a osud celého ľudstva. Preto nemôžeme zaparkovať naše srdce v ilúziách tohto sveta ani ho uzatvárať v smútku. Musíme bežať, plní radosti. Bežme v ústrety Ježišovi, znovu objavme nevýslovnú milosť byť jeho priateľmi. Nech jeho Slovo života a pravdy osvetľuje našu cestu. Ako povedal veľký teológ Henri de Lubac, „malo by nám postačiť pochopiť toto: kresťanstvo je Kristus. Nie, naozaj, nič iné ako toto neexistuje. V Kristovi máme všetko“. (Les responsabilités doctrinales des catholiques dans le monde d’aujourd’hui, Paris 2010, 276).

A práve toto „všetko“, ktorým je vzkriesený Kristus, otvára náš život nádeji. On žije, aj dnes chce obnovovať náš život. Jemu, víťazovi nad hriechom a smrťou, chceme povedať:

„Pane, v tento sviatočný deň ťa prosíme o tento dar: aby sme aj my boli noví, schopní žiť túto večnú novosť. Zotri z nás, Bože, smutný prach zvyku, únavy a sklamania. Daruj nám radosť prebúdzať sa každé ráno s očami schopnými žasnúť nad novými farbami, nad každým novým a neopakovateľným ránom. [...] Všetko je nové, Pane, nič sa neopakuje, nič nie je staré.“ (A. Zarri, Quasi una preghiera).

Sestry a bratia, vo veľkonočnom úžase viery, s očakávaním pokoja a oslobodenia v srdci, môžeme povedať: S tebou, Pane, je všetko nové. S tebou všetko začína nanovo.

Preklad Martin Jarábek