Pápež František sestrám Učeníčkam eucharistického Ježiša: Buďte nádobami Pána

Zuzana Škrinárová - Vatikán

Pápež František v úvode príhovoru vyjadril svoju radosť zo stretnutia so sestrami i laickými spolupracovníkmi Inštitútu sestier Učeníčok eucharistického Ježiša, ktorý v roku 1923 založil ctihodný biskup Raffaello Delle Nocche a „dve odvážne a veľkorysé mladé ženy“, Linda Machina a Silvia Di Somma v juhotalianskom mestečku Tricarico v oblasti Lucania.

Ako ďalej vysvetlil Svätý Otec, Cirkev v tých časoch bola „skúšaná stáročiami biedy, na dlhý čas zbavená pastiera a poznačená, podobne ako veľká časť Európy a sveta v tých rokoch, jazvami prvej svetovej vojny a ničivou pandémiou, španielskou chrípkou.“ Miestny biskup Delle Nocche mal pevný vnútorný život a veľkú citlivosť na potreby ľudí. Sám založil nový inštitút, ktorý mu mohol pomôcť v službe chudobným.

Sestry Učeníčky eucharistického Ježiša boli „chudobné služobníčky chudobného ľudu, solidárne pri zdieľaní jeho ťažkostí a prorocké pri presadzovaní jeho ľudského a náboženského vykúpenia. V centre ich života bola Eucharistia“, vyzdvihol pápež František.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Biskup zakladateľ sestrám odporúčal jednotu a lásku, a najmä tri postoje: adorovať, slúžiť a vynahradzovať. „To znamená, že s nehou vypĺňame rany a prázdnoty, ktoré v človeku a spoločnosti spôsobil hriech, a začíname tým, že si kľakneme pred Ježišom v konsekrovanej Hostii a zostaneme tam dlho, aj keď sa nám zdá, že nič necítime, v tichej a dôvernej odovzdanosti, pretože ‚Učiteľ je tu!‘ (Jn 11, 28), aby sme zopakovali výraz, ktorý mu bol zvlášť drahý“, vysvetlil pápež František a pokračoval vo svojom príhovore:

„Podľa noriem tohto sveta sa táto stratégia konania zdala absurdná: tvárou v tvár nesmiernym potrebám a takmer bez dostupných prostriedkov, aký zmysel by mohlo mať hovoriť sestrám, aby si kľakli na kolená? (...) A predsa, ako vždy, cesta viery a sebaobetovania fungovala!“

Modlitba tieto ženy čoskoro priviedla k tomu, že začali vykonávať a podporovať diela materiálnej, kultúrnej a duchovnej obnovy, ktoré ďaleko prekonali všetky očakávania. Prebudili vieru a angažovanosť farských spoločenstiev a rodín, založili školy rôzneho druhu a úrovne, oživili zbožnosť a zmysel pre vlastnú dôstojnosť v mnohých ľuďoch, ktorí boli už príliš dlho utláčaní neľudskými životnými  podmienkami, opovrhovaním a ľahostajnosťou okolitého sveta. „Rozpútali inú ‚vojnu‘: proti chudobe a nespravodlivosti a rozšírili inú epidémiu: epidémiu lásky“, vyzdvihol pôsobenie sestier v minulosti Svätý Otec.

Sestry, ktoré sú podľa pápeža dedičkami a pokračovateľkami tejto misie svojou prítomnosťou na piatich svetadieloch, sa učia „pozerať na svojich bratov a sestry cez zväčšovacie sklo konsekrovanej Hostie“. Pripomenul im slová zakladateľa, aby boli vasa Domini, teda „Pánovými nádobami“, v ktorých sa môže predložiť Bohu pokorná obeta chudobných. „Zdá sa mi, že toto je krásny obraz vášho poslania: zbaviť sa seba samých, mať ‚svoj mešec vždy prázdny‘, ako často opakoval váš zakladateľ, aby ste boli otvorenými a priestrannými ‚nádobami‘, pripravenými prijať každého a niesť každého vo svojom srdci pred Bohom, aby každý z nich mohol darovať svoj život. (...) Kľakajte pred svätostánok a majte náruč vždy otvorenú smerom k bratom a sestrám!“, zakončil svoj príhovor sestrám pápež František.