Pápež: Keď sa klerikalizmus dostane medzi laikov, je to príšerné

Zuzana Klimanová - Vatikán

„Chcel by som vás vyzvať, aby ste po tejto ceste kráčali s odvahou i odhodlaním a predovšetkým s doceňovaním potenciálu prítomného vo farnostiach a rôznych kresťanských spoločenstvách“, povedal Svätý Otec. V príhovore sa zameral na štyri pastoračné odporúčania: pokračovať v kráčaní, utvárať Cirkev spoločne, byť otvorenou Cirkvou a byť „nepokojnou“ Cirkvou v nepokojnostiach našej doby.

Prinášame vybrané myšlienky z príhovoru:

Pokračovať v kráčaní

„Pokora, nezištnosť a blahoslavenstvo. Synodálna cirkev je taká, pretože si živo uvedomuje to, že kráča dejinami v spoločnosti Zmŕtvychvstalého a nestará sa o seba a svoje záujmy, ale o to, aby slúžila evanjeliu v štýle bezplatnosti a starostlivosti, pestujúc slobodu a tvorivosť, ktoré sú vlastné tým, ktorí vydávajú svedectvo o radostnej zvesti Božej lásky, pričom zostávajú zakorenení v tom, čo je podstatné. Cirkev zaťažená štruktúrami, byrokraciou a formalizmom bude mať problém kráčať v dejinách v súlade s Duchom, zostane stáť a nebude schopná kráčať v ústrety mužom a ženám našej doby.

Utvárať Cirkev spoločne

„Potrebujeme kresťanské komunity, v ktorých by sa rozširoval priestor, kde by sa každý mohol cítiť ako doma, kde by pastoračné štruktúry a prostriedky nepodporovali vytváranie skupiniek, ale radosť z toho, že sa ľudia cítia spoluzodpovední.“

Byť otvorenou Cirkvou

„Cirkev musí dať vyniknúť Božiemu srdcu: srdcu otvorenému všetkým a pre všetkých.“

„Mali by sme si položiť otázku, koľko priestoru venujeme a nakoľko v našich spoločenstvách skutočne načúvame hlasom mladých ľudí, žien, chudobných, tých, ktorí sú sklamaní, tých, ktorí boli v živote zranení a sú na Cirkev nahnevaní. Pokiaľ ich prítomnosť zostane len sporadickou poznámkou v celku cirkevného života, Cirkev nebude synodálna, bude to Cirkev len niekoľkých.“

„Niekedy má človek dojem, že rehoľné komunity, kúrie, farnosti sú ešte stále príliš sebareferenčné. (...) Zdá sa, že sa akosi skryto vkráda istý druh „obranného neoklerikalizmu“ - klerikalizmus je zvrátenosť a klerikálny biskup či kňaz je skazený, no klerikálny laik a laička sú ešte skazenejší: keď sa klerikalizmus dostane medzi laikov, je to príšerné!“ (...) Synoda nás vyzýva, aby sme sa stali Cirkvou, ktorá v tejto našej dobe kráča s radosťou, pokorou a tvorivosťou s vedomím, že sme všetci zraniteľní a navzájom sa potrebujeme. A bol by som rád, keby sme na synodálnej ceste brali toto slovo „zraniteľnosť“ vážne a hovorili o ňom so zmyslom pre spoločenstvo, o tejto zraniteľnosti Cirkvi.“

Byť „nepokojnou“ Cirkvou v nepokojnostiach našej doby

„Sme povolaní zachytiť úzkosti dejín a nechať sa nimi spochybniť, priniesť ich pred Boha, ponoriť ich do Kristovej Paschy. Veľkým nepriateľom tejto cesty je strach.“

„Drahí bratia a sestry, pokračujme spoločne na tejto ceste, a to s veľkou dôverou v dielo, ktoré koná Duch Svätý. On je protagonistom synodálneho procesu, nie my! (...) Synoda pôjde vpred, ak budeme otvorení voči nemu, ktorý je protagonistom.“