Nezostali sme ticho ani nečinní: pápež komisii na ochranu mladistvých

Martin Jarábek - Vatikán

Po privítaní všetkých členov komisie a najmä novovymenovaných členov pápež uviedol:

„Dnes už nikto nemôže úprimne povedať, že sa ho realita sexuálneho zneužívania v Cirkvi nedotkla. Preto by som chcel, aby ste pri svojej práci, keď sa budete zaoberať mnohými aspektmi tohto problému, mali na pamäti nasledujúce tri princípy a považovali ich za súčasť spirituality nápravy.“

Prvým princípom je dôvera v Božiu moc obnoviť to, 

čo ľudsky považujeme za stratené, preto pápež povedal:

„tam, kde bol zranený život, sme povolaní pamätať na stvoriteľskú silu Boha, ktorý zo zúfalstva prináša nádej a zo smrti život. Strašný pocit straty, ktorý mnohí prežívajú v dôsledku zneužívania, sa niekedy môže zdať príliš veľký na to, aby ho uniesli.“

Ďalším princípom, ktorý vyzdvihol pápež je nádej v obnovu, napriek veľkým dôsledkom, ktoré zanechali veľké stopy, a hoci „sexuálne zneužívanie vyvolalo v našom svete slzy, a to nielen v Cirkvi.“ poznamenal Svätý Otec a uznal, že „mnohé obete zostávajú skľúčené, lebo zneužívanie, ktoré sa odohralo pred mnohými rokmi, stále vytvára prekážky a trhliny v ich živote (...) zákerná povaha zneužívania ľudí rozbíja a rozdeľuje vnútri v ich srdciach aj medzi nimi navzájom“.

Pápež však nezostal iba pri smutnom konštatovaní skutočnosti, upriamil pozornosť na nádej v obnovu slovami:

„Naše životy však nemajú zostať rozdelené. To, čo je rozbité, nemá zostať rozbité. Stvorenie nám hovorí, že všetky časti našej existencie sú koherentne prepojené, a život viery dokonca spája tento svet s budúcim svetom! Všetko je prepojené. Mandát, ktorý Ježiš dostal od Otca, hovorí, že z toho všetkého sa nič a nikto nestratí (porov. Jn 6, 39). Tam, kde je život rozbitý, vás teda prosím, aby ste konkrétne pomohli poskladať jednotlivé časti dokopy v nádeji, že to, čo je rozbité, sa dá opäť spojiť.“

Ako tretí bod odporúčal pápež členom komisie milosrdenstvo a vyzval ich

„aby v sebe pestovali úctu a láskavosť k Bohu. Severoamerická poetka a aktivistka Maya Angelou napísala: «Naučila som sa, že ľudia zabudnú, čo ste povedali, ľudia zabudnú, čo ste urobili, ale ľudia nikdy nezabudnú, ako sa vďaka vám cítili». Buďte teda vo svojom konaní mierni, neste si navzájom bremená (porov. Gal 6, 1 - 2), nesťažujte sa, ale myslite na to, že tento okamih pokánia za Cirkev ustúpi inému okamihu v dejinách spásy. Živý Boh nevyčerpal svoju zásobu milostí a požehnaní! Nezabúdajme, že rany utrpenia zostali v tele Zmŕtvychvstalého Pána Ježiša, ale už nie ako zdroj utrpenia alebo hanby, ale ako znamenia milosrdenstva a premeny“.

„To, že sme neurobili to, čo sme mali, najmä zo strany cirkevných predstaviteľov, mnohých pohoršilo a v posledných rokoch sa povedomie o tomto probléme rozšírilo na celé kresťanské spoločenstvo,“ priznal pápež František. Znovu však pripomenul úsilie, ktoré sa Cirkev snažila a snaží vyvinúť na boj proti tomuto zlu. „Nezostali sme ticho ani nečinní,“ ubezpečil Svätý Otec a pripomenul aj nedávne obnovenie Motu propria Vos estis lux mundi, ktoré sa stalo „trvalým nariadením“. 

Záverom stretnutia ich Svätý Otec povzbudil, aby pokračovali v náročnej službe pokánia a obnovy a dodal:

„Teraz je čas napraviť škody spôsobené generáciami pred nami a tým, ktorí naďalej trpia. Toto veľkonočné obdobie je znamením, že sa pre nás pripravuje nový čas, nová jar oplodnená prácou a slzami zdieľanými s tými, ktorí trpeli. Preto je dôležité, aby sme nikdy neprestali napredovať. Venujete svoje schopnosti a odborné znalosti, aby ste pomohli napraviť strašnú ranu v Cirkvi, a dávate sa do služieb rôznych partikulárnych cirkví.“