Ak vyhasne túžba po jednote všetko sa stane povinným a formálnym - pápež František

Na prvom mieste, podľa Rímskeho biskupa je spoločné kráčanie, ako dvaja Emauzskí učeníci sprevádzaní Kristom. Znechutenie a zmätok bránia kresťanom rôznych denominácií vidieť to, čo ich spája, rozpoznať Ježiša, ktorý ich spája. „Ako veriaci teda musíme veriť, že čím viac budeme kráčať spoločne, tým viac nás bude tajomne sprevádzať Kristus, pretože jednota je spoločná púť.“

Druhým prvkom je dialóg: dialóg lásky, dialóg pravdy, dialóg života. Najprv sa rozprávajú Emauzskí, potom s nimi hovorí Ježiš a vysvetľuje Písmo. Ježiš sa prihovára ich srdcu. To nám ukazuje, že dialóg medzi kresťanmi je založený na Božom slove, ktoré nám Pán Ježiš dáva pochopiť svetlom svojho Ducha.

Tretím prvkom je „túžba po jednote s modlitbou, celým srdcom a celou silou, s naliehavosťou, bez únavy“, pretože putovanie a dialóg nestačia, dodáva pápež. Ak „túžba po jednote vyhasne všetko sa stane niečím vynúteným a formálnym.“ To je možno to, čo dnes kresťanom rôznych konfesií najviac chýba: horúca túžba po jednote, ktorá je prednejšia ako stranícke záujmy.

Ako uzatvára pápež František, ak budú tieto tri rozmery – spoločná púť, dialóg lásky a túžba po jednote - žiť v ekumenickej ceste, povedie to k „hodnovernému svedectvu o Zmŕtvychvstalom Ukrižovanom“ s nádejou, že spoločenstvo „bude rásť v bratskom dialógu, že sa v každom obnoví horlivá túžba po jednote“.

Pápežove myšlienky odovzdaného textu napokon smerovali k obetiam zemetrasenia v Sýrii a Turecku. „Niektorí z vás pochádzajú zo sužovanej Sýrie; chcel by som vyjadriť osobitnú blízkosť tomuto drahému ľudu, skúšanému nielen vojnou, ale aj zemetrasením, ktoré si podobne ako v Turecku vyžiadalo toľko obetí a strašnú devastáciu. Tvárou v tvár utrpeniu toľkých nevinných ľudí, detí, žien, matiek, rodín, dúfam, že sa pre ľudí urobí všetko, čo je možné, že nebudú existovať dôvody alebo sankcie, ktoré by bránili naliehavej a potrebnej pomoci obyvateľstvu.“

-mj-