Pápež František akademikom: Odmietnuť výskumy, ktoré slúžia smrti
„Odmietnutím určitých výskumov, ktoré sa v konkrétnych historických okolnostiach nevyhnutne stávajú nástrojmi smrti, sa vedci na celom svete môžu spojiť v spoločnej vôli odzbrojiť vedu a vytvoriť silu pre mier,“ uviedol pápež pred zhromaždením renomovaných akademikov z rozličných krajín.
Tému tohtoročného plenárneho zasadnutia „Základné poznanie pre ľudský rozvoj, mier a zdravie planéty“ (Basic Science for Human Development, Peace, and Planetary Health) na úvod audiencie v Klementínskej sále predstavil prezident akadémie, profesor Joachim von Braun.
„Prečo sa pápež už v roku 1603 rozhodol zriadiť Akadémiu vied?“ položil si na úvod otázku Svätý Otec. Ako vysvetlil, „Cirkev zdieľa a podporuje vášeň pre vedecký výskum ako výraz lásky k pravde, k poznaniu sveta, makrokozmu a mikrokozmu, života v ohromnej symfónii jeho foriem“. Základom je tento „kontemplatívny postoj“ a jeho doplnkom je úloha starať sa o stvorenie. V tejto perspektíve možno vnímať aj súčasnú tému plenárneho zasadnutia akadémie.
„Oceňujem úsilie zaangažovať vedu i politiku na predídenie jadrovej vojne a vojnovým zločinom proti civilnému obyvateľstvu,“ uviedol Svätý Otec.
Svätý Otec s uznaním hovoril o posledných rokoch, kedy Pápežská akadémia vied vydala rôzne vyhlásenia v súvislosti s núdzovými situáciami ľudstva: či už išlo o stále aktuálnu potravinovú krízu a boj proti hladu, o ochranu oceánov a morí alebo posilnenie odolnosti chudobných v prípade klimatických šokov. Dôležité boli aj snahy o pomoc pri obnove chudobných štvrtí udržateľným spôsobom prostredníctvom uplatňovania tzv. bioekonomiky, ako aj o vyváženosť pri riešení zdravotných problémov spôsobených pandémiou covidu.
Pápež František vyzdvihol aj prácu akadémie v oblasti zavedenia medzinárodných noriem ohľadom darcovstva a transplantácie orgánov, a to osobitne v súvislosti s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi, a podporil tiež novú vedu o liečebnej rehabilitácii pre starších a chudobných ľudí.
Ďalej sa Svätý Otec osobitne pristavil pri termíne „základné poznanie“ (ktorý je súčasťou tohtoročnej témy zasadnutia): „toto základné poznanie nám ponúka veľa nových poznatkov o Zemi, vesmíre a mieste človeka v ňom“. V tomto zmysle je veľmi dôležité „prepojenie vedeckých disciplín s filozofiou“, poznamenal pápež.
„Táto interdisciplinárna vízia, ak berie do úvahy aj Božie zjavenie a teológiu, môže prispieť k odpovediam na konečné otázky ľudstva, ktoré si kladú aj nové generácie, neraz dezorientované.“
Svätý Otec pripomenul, že vedecké úspechy tohto storočia sa musia vždy riadiť požiadavkami bratstva, spravodlivosti a mieru a pomáhať riešiť veľké výzvy, ktorým čelí ľudstvo. Je preto nevyhnutné zamerať sa na oslobodenie od rôznych foriem otroctva, ako sú nútené práce, prostitúcia a obchodovanie s orgánmi. Tieto zločiny proti ľudskosti, ktoré idú ruka v ruke s chudobou, sa vyskytujú aj v rozvinutých krajinách:
„Ľudské telo nemôže byť nikdy, ani čiastočne, ani celé, predmetom obchodu! Teší ma, že Pápežská akadémia vied sa aktívne zapája do podpory týchto cieľov, a bol by som rád, keby v tom pokračovala s intenzitou zodpovedajúcou rastúcej potrebe.“
Pápež František sa obrátil na vedcov aj v aktuálnej otázke vojny:
„Drahí členovia akadémie, v tejto historickej chvíli vás žiadam, aby ste podporovali poznanie, ktorého cieľom je budovanie mieru. Po dvoch tragických svetových vojnách sa zdalo, že svet sa postupne naučil rešpektovať ľudské práva, medzinárodné právo a rôzne formy spolupráce. Bohužiaľ, história ukazuje známky regresie. Zintenzívňujú sa nielen anachronické konflikty, ale znovu sa objavujú uzavreté, nevraživé a agresívne nacionalizmy (porov. encyklika Fratelli tutti, 11), ako aj nové vojny o nadvládu, ktoré postihujú civilné obyvateľstvo, starých ľudí, deti a chorých a všade spôsobujú deštrukciu.
Početné prebiehajúce ozbrojené konflikty vzbudzujú vážne obavy. Hovoril som o tom, ako o „rozkúskovanej“ tretej svetovej vojne - dnes azda môžeme povedať „totálnej“ - a riziká pre ľudí a planétu sú stále väčšie. Svätý Ján Pavol II. ďakoval Bohu za to, že na Máriin príhovor bol svet uchránený od atómovej vojny. Žiaľ, musíme sa naďalej modliť v tomto nebezpečenstve, ktoré malo byť už dávno zažehnané.
Je nutné zmobilizovať všetky poznatky založené na vede a skúsenostiach, aby sme prekonali biedu, chudobu, nové otroctvo a zabránili vojnám. Odmietnutím určitých výskumov, ktoré sa v konkrétnych historických okolnostiach nevyhnutne stávajú nástrojmi smrti, sa vedci na celom svete môžu spojiť v spoločnej vôli odzbrojiť vedu a vytvoriť silu pre mier.“
Svätý Otec na záver stretnutia utvrdil členov akadémie, že Katolícka cirkev je viac ako kedykoľvek predtým spojencom vedcov, riadiacich sa takouto inšpiráciou.
Pápež František medzi okolo 80 prítomnými osobitne pozdravil Mons. Marcela Sáncheza Soronda, ktorý dlhé roky pôsobil ako kancelár Pápežskej akadémie vied. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu Svätý Otec poprial všetko najlepšie a v súvislosti s odchodom do dôchodku mu poďakoval za dlhoročnú prácu. Vo funkcii kancelára na neho nadväzuje kardinál Peter Turkson, ktorého pápež František rovnako pozdravil za prítomnosti členov akadémie.
-bd, jb-
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.