Pápež: Vierohodný sudca neslúži politickým vplyvom

Prítomným sudcom, spolu s ktorými bol na audiencii prítomný aj prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella, Svätý Otec adresoval aj tieto slová:

„Načúvanie volaniu tých, čo nemajú hlas a trpia nepravodlivosťou vám aj dnes pomáha premeniť moc, ktorú ste dostali (...), na službu v prospech dôstojnosti ľudskej osoby a spoločného dobra.“

Svätý Otec pripomenul dôležitosť vnútorných kvalít sudcu, jeho svedomia:

„Žiadna politická reforma justície však nemôže zmeniť život toho, kto ju vykonáva, ak si najprv pred svojím svedomím nevyberie, "pre koho", "ako" a "prečo" chce spravodlivosť vykonávať. Je to rozhodnutie vlastného svedomia. Tak učila aj svätá Katarína Sienská, keď tvrdila, že pre uskutočnenie reforiem, je treba najprv reformovať samých seba.“

Pápež pripomenul biblické chápanie, že spravodlivosť má vzťah k milosrdenstvu a že ľudská dôstojnosť je „posvätná a 

nedotknuteľná“. Je preto potrebné vždy pamätať na „ľudskú tvár“ tých, s ktorými sudca prichádza do styku: na páchateľa, ktorého treba priviesť k náprave, na obeť ktorú treba sprevádzať s jej bolesťou, a podobne.

Pápež poukázal aj na paradox globalizovanej spoločnosti, v ktorej sú „ľudia čoraz viac prepojení, no zároveň čoraz viac roztrieštení do nespočetného množstva existenciálnych samôt“. „Rodina, v ktorej sa môžeme uznať za bratov, je niečo, na čom musíme spoločne a nepretržite pracovať s vedomím, že pokoj je založený na spravodlivosti“, skonštatoval Svätý Otec.

Ako pripomenul pápež, podľa filozofickej tradície je spravodlivosť kardinálnou cnosťou par excellence, ktorá je spätá s ďalšími kardinálnymi cnosťami: rozvážnosťou, mravnou silou a miernosťou. Biblia však poukazuje na konkrétnu skúsenosť spravodlivého človeka.

„Ježišov súd je emblematický: ľud žiada odsúdiť spravodlivého a oslobodiť zločinca. Pilát sa pýta: „A čo zlé urobil?“, potom si však nad tým umýva ruky. Keď sa mocnosti spoja v záujme sebazáchovy, spravodlivý platí za všetkých.

Protilátkami na zabránenie tomu, aby prevládli politické vplyvy, neefektívnosť a rôzne nečestnosti, sú vierohodnosť svedectva, láska k spravodlivosti, váha autority, nezávislosť od iných zložiek moci a lojálny pluralizmus postojov.“

Svätý Otec sudcov povzbudil príkladom prvého blahoslaveného sudcu v dejinách Cirkvi: Rosario Livatino (1952-1990) v sebe spájal prísnosť a morálnu dôslednosť spolu s ľudskosťou.

„«Keď zomrieme» - to sú Livatinove slová - «nikto sa nás nepríde spytovať nakoľko sme boli veriacimi, ale ako sme boli vierohodní». Livatino bol zavraždený, keď mal iba tridsaťosem rokov, a zanechal nám silu svojho vierohodného svedectva, ale aj jasnú predstavu o súdnictve, o ktorú sa máme usilovať.“

„Spravodlivosť má vždy sprevádzať hľadanie pokoja, ktoré predpokladá pravdu a slobodu“, zdôraznil pápež a s členmi Najvyššej súdnej rady Talianska sa rozlúčil slovami:

„Nech vo vás, vážené dámy a vážení páni, nevyhasne zmysel pre spravodlivosť, ktorý je živený solidaritou s obeťami nespravodlivosti a túžbou vidieť uskutočňovanie kráľovstva spravodlivosti a pokoja.“

-zk-