Novoročná homília pápeža Františka: Mária spája, je matkou katolicity

V homílii Svätý Otec zdôraznil hlboký dosah materstva Panny Márie pre Cirkev. Podrobne si všimol jej rozjímavý postoj, akým vo svojej zrelej viere zachovávala všetky udalosti vo svojom srdci a premýšľala o nich. Poukázal aj na dôležitosť inkluzívneho pohľadu, akého sú schopné matky, ich schopnosť prekonávať prekážky a konflikty a udržať pohromade to, čo je v napätí. „Nemôžeme nájsť miesto ženy v Cirkvi bez toho, aby sa v ňom odzrkadľovalo toto srdce ženy-matky,“ skonštatoval pápež. Vyslovil aj ostré odsúdenie násilia páchaného na ženách.

„Na začiatku nového roka sa vložme pod ochranu tejto ženy, svätej Matky Božej, ktorá je našou matkou. Nech nám pomáha uchovávať si a premýšľať nad každou vecou bez toho, aby sme sa obávali skúšok, v radostnej nádeji, že Pán je verný a dokáže premeniť kríže na vzkriesenie.” Po týchto slovách pápež František vyzval celé zhromaždenie povstať a vzývať presvätú Bohorodičku trojnásobným zvolaním: „Svätá Matka Božia!“

Plné znenie homílie Svätého Otca

Bazilika sv. Petra, 1. januára 2022

Pastieri nachádzajú „Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16). Jasličky sú pre pastierov radostným znamením: sú potvrdením toho, čo sa dozvedeli od anjela (porov. v. 12), sú miestom, kde nachádzajú Spasiteľa. A sú tiež dôkazom toho, že Boh je blízko nich: rodí sa v jasličkách, ktoré sú im dobre známe, ukazujúc, že je blízko a člen rodiny. No jasličky sú radostným znamením aj pre nás: Ježiš sa dotýka srdca, keď sa rodí maličký a chudobný, vzbudzuje v nás lásku namiesto obáv. Jasličky nám už vopred oznamujú, že sa pre nás stáva pokrmom. A jeho chudoba je dobrá novina pre všetkých, najmä pre toho, kto sa nachádza na okraji, pre odmietnutých, pre toho, s ktorým svet neráta. Boh prichádza tam: nijaký vyhradený jazdný pruh, ani len kolíska! Práve v tom je krása vidieť ho uloženého v jasličkách.

Ale pre Máriu, svätú Božiu Matku, to tak nebolo. Ona musela zvládnuť „pohoršenie nad jasličkami“, škandál jasličiek. Aj jej, ešte skôr ako pastierom, anjel slávnostne zvestoval slová o Dávidom tróne: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida“ (Lk 1,31-32). No teraz –  po tamtých slovách – ho musí uložiť do jasličiek pre zvieratá. Ako spojiť kráľovský trón s chudobnými jasličkami? Ako skĺbiť slávu Najvyššieho s chudobou maštale?

Pomyslime na neľahkú situáciu Božej Matky. 

Čo je pre matku ťažšie, než vidieť vlastné dieťa trpieť chudobou? Je to pocit skľúčenosti. Nemožno vyčítať Márii, ak sa azda sťažovala na celú tú neočakávanú bezútešnosť. Ale ona nestráca odvahu. Neopúšťa sa, ale zostáva v tichu. Vyberá si opačnú cestu ako je sťažovanie sa: „Mária“ – ako hovorí Evanjelium – „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19).

Je to iný spôsob postoja než mali pastieri či ľud. Oni rozprávajú všetkým o tom, čo videli: uprostred noci sa zjavil anjel, hovoril o Dieťati. A ľud, keď počul tieto slová, je zachvátený úžasom (porov. v. 18): slová a údiv. Mária sa však javí ako zamyslená. Zachováva a premýšľa v srdci.

Sú to dva odlišné prístupy, s ktorými sa môžeme stretnúť i v nás. Rozprávanie a údiv pastierov pripomína okolnosti začiatkov viery. Vtedy je všetko ľahké a priamočiare, panuje radosť z novosti Boha, ktorý vstupuje do života, prinášajúc do každého jeho aspektu atmosféru údivu. Avšak meditatívny prístup Márie je prejavom zrelej, dospelej viery, nie počiatkovej. Takej viery, ktorá sa nezrodila len teraz; viery, ktorá sa už stala životodarnou. Pretože duchovná plodnosť prichádza skrze skúšku. Po kľude v Nazarete a triumfálnych prísľuboch od anjela – teda po začiatkoch – sa Mária teraz nachádza v tmavej maštaľke v Betleheme. Ale práve tam dáva Boha svetu. A zatiaľ čo iní by sa pred pohoršením jasličiek mohli cítiť skľučujúco, ona nie: uchováva si to a premýšľa. Zachováva premýšľajúc.

Naučme sa od Božej Matky tento prístup: zachovávať a premýšľať. Lebo aj nám sa stane, že budeme musieť prestáť určité „pohoršenia nad jasličkami“. Prajeme si, aby všetko išlo dobre, no potom ako blesk z jasného neba príde nejaký neočakávaný problém. Vzniká bolestivý stret medzi očakávaniami a skutočnosťou. Deje sa to aj vo viere, keď je radosť z Evanjelia skúšaná nejakou ťažkou situáciou počas putovania. Ale dnes nás Božia Matka učí, ako z tohto stretu vyťažiť výhodu. Ukazuje nám, čo je nevyhnutné, čo je tou rovnou cestou vedúcou do cieľa, kríž bez ktorého nemožno vstať z mŕtvych. Je to ako bolestivý pôrod, ktorý dáva život zrelšej viere.

Kladiem si otázku, bratia a sestry, 

ako uskutočniť tento krok, ako prekonať stret medzi ideálom a skutočnosťou? Práve robením toho, čo robí Mária: zachovávaním a premýšľaním. Mária predovšetkým zachováva v sebe, teda neodsúva od seba. Neodmieta to, čo sa práve deje. Zachováva vo svojom srdci každú vec, všetko to, čo videla a počula. Veci dobré, ako to, čo jej povedal anjel i to, čo jej zvestovali pastieri. Ale aj veci, ktoré sa prijímajú ťažko: nebezpečnú cestu, keď zostala tehotná ešte pred manželstvom, teraz zdrvujúcu tieseň maštaľky, kde porodila. To, čo Mária robí, je toto: nerobí selekciu, ale zachováva. Prijíma skutočnosť tak ako prichádza, nepokúša sa kamuflovať, nepokúša sa život umelo nalíčiť. Uchováva si v srdci.

A potom je tu aj druhý prístup: ako si Mária uchováva? Uchováva premýšľajúc. Použité sloveso v Evanjeliu evokuje prepájanie viacerých vecí: Mária porovnáva rôzne skúsenosti nachádzajúc medzi nimi skryté nitky, ktoré ich spájajú. Vo svojom srdci, vo svojej modlitbe uskutočňuje túto neobyčajnú operáciu: spája pekné veci s tými nepeknými; nedrží ich oddelene, ale ich spája. A pre toto je Mária matkou katolicity, môžeme s prihnutím reči povedať, že týmto je Mária katolíckou, pretože spája, neoddeľuje. A tak dochádza k pochopeniu plného zmyslu, Božej perspektívy. Vo svojom materskom srdci chápe, že sláva Najvyššieho pochádza z pokory; prijíma plán spásy, kvôli ktorej Boh musí spočinúť v jasličkách. Vidí krehké a chvejúce sa božské Dieťa a prijíma úžasné božské prepojenie medzi veľkosťou a malosťou. Takto si Mária veci uchováva, meditujúc.

Tento inkluzívny pohľad. A týmto ikluzívnym pohľadom prekonáva napätia zachovávaním a premýšľaním v srdci, je to pohľad matiek, ktoré v napätiach neoddeľujú, nesú si tie napätia a takto život rastie. Je to pohľad, ktorým mnohé matky objímajú situácie svojich detí. Je to pohľad konkrétny, ktorý sa nenechá ovládnuť skľúčenosťou, ktorý sa nenechá paralyzovať problémami, ale ich zasadí do širšieho horizontu. A Mária takto, v premýšľaní a uchovávaní až po Kalváriu, zachováva a medituje.

Vybavia sa nám v mysli tváre matiek, 

ktoré sa starajú o choré dieťa alebo dieťa v ťažkostiach. Koľko lásky je len v ich očiach, ktoré zatiaľ čo plačú dokážu rozdávať dôvody pre nádej! Ich pohľad je uvedomelý pohľad, bez ilúzií, alebo pohľad, ktorý smerujúc poza bolesť a problémy ponúka širšiu perspektívu, perspektívu starostlivosti, lásky, ktorý rodí nádej.

Toto robia matky: vedia prekonávať prekážky a konflikty, vedia šíriť pokoj. Tak sa im darí premieňať averzie na príležitosť k novému zrodu a na príležitosť k rastu. Robia to, lebo vedia zachovávať, matky vedia veci uchovať, vedia skĺbiť dokopy nitky života, všetky. Potrebujeme ľudí schopných utkávať nitky spoločenstva, ktoré budú protiváhou k množstvu ostnatých drôtov rozdelení. A toto matky dokážu.

Nový rok začína v znamení svätej Matky Božej, v znamení Matky. Materinský pohľad je cestou znovuzrodenia a rastu. Matky, ženy nepozerajú na svet, aby ho využili, ale aby mal svet život: pozerajú srdcom, dokážu spájať sny s realitou, vyhýbajú sa prúdom sterilného pragmatizmu a abstraktnosti. A Cirkev je matka, je takouto matkou; Cirkev je žena, je takouto ženou. Preto nemôžeme nájsť miesto ženy v Cirkvi bez toho, aby sa v ňom odzrkadľovalo toto srdce ženy-matky. Toto je miesto ženy v Cirkvi, to veľké miesto, z ktorého sa odvodzujú tie ďalšie konkrétnejšie, druhotnejšie.

Nuž Cirkev je matka, Cirkev je žena. A zatiaľ čo matky darujú život a ženy zachovávajú svet, my všetci sa usilujme matky podporovať a ženy chrániť. Koľko násilia sa pácha na ženách! Stačilo! Zraniť ženu znamená zneuctiť Boha, ktorý si zo ženy vzal človečenstvo - nie z anjela, nie priamo: zo ženy. Tak ako si zo ženy, Cirkvi-ženy, berie človečenstvo detí.

Na začiatku nového roka sa vložme pod ochranu tejto ženy, svätej Matky Božej, ktorá je našou matkou. Nech nám pomáha uchovávať si a premýšľať nad každou vecou bez toho, aby sme sa obávali skúšok, v radostnej nádeji, že Pán je verný a dokáže premeniť kríže na vzkriesenie. Aj dnes ju vzývajme, ako to robil Boží ľud v Efeze. Všetci vstaňme, hľaďme na Máriu, a tak ako to spravil Boží ľud v Efeze, trikrát zopakujme jej titul Matky Božej. Všetci spolu: „Svätá Matka Božia, Svätá Matka Božia, Svätá Matka Božia!“. Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-