Hľadaj

Anjel Pána v nedeľu Pánovho krstu: Modlitba otvára nebo

Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 9. januára, na slávnosť Krstu Krista Pána, sa pápež František v príhovore sústredil na Ježišov postoj modlitby, ktorý je vzorom pre každého kresťana. Pamätal aj na Kazachstan, zachvátený nepokojmi.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Pápež František, ktorý v nedeľu Krstu Pána ráno v Sixtínskej kaplnke pokrstil 16 detí vatikánskych zamestnancov, v ten istý deň udelil aj poludňajšie požehnanie pri modlitbe Anjel Pána. V príhovore z okna Apoštolského paláca veriacim odporúčal sláviť výročie prijatia krstu ako osobný sviatok:

„Chcem rozšíriť svoju modlitbu a požehnanie na všetky novonarodené deti, ktoré prijali alebo prijmú krst v tomto období. Nech ich Pán žehná a Panna Mária ochraňuje. A vám všetkým odporúčam: naučte sa dátum svojho krstu. Kedy som bola pokrstená? Kedy som bol pokrstený? Nesmiete na ten deň zabudnúť a pripomínajte si ho ako sviatočný.“

Pápež sa modlil za Kazachstan

Po spoločnej modlitbe mariánskej antifóny 

a udelení požehnania Svätý Otec reagoval na správy o nepokojoch v posledných dňoch v Kazachstane:

„Drahí bratia a sestry, so zármutkom som sa dozvedel o obetiach počas protestov, ktoré v uplynulých dňoch vypukli v Kazachstane. Modlím sa za ne a za ich rodiny a žičím tomu, aby sa čím skôr obnovil sociálny zmier prostredníctvom hľadania dialógu, spravodlivosti a spoločného dobra. Zverujem kazašský ľud pod ochranu Panny Márie, Kráľovnej pokoja z Oziorného.“

Oziornoje (Озерное) je stredisko života katolíkov v severnej oblasti Kazachstanu, známe svojou mariánskou svätyňou a kláštornými komunitami benediktínov a karmelitánok. Jeho počiatky sa spájajú s prítomnosťou volynských Poliakov vyvezených do tejto oblasti koncom 30. rokov 20. storočia. V období hladu počas Druhej svetovej vojny im zachránilo život prechodne vytvorené jazero bohaté na ryby, čo sa s vďakou traduje ako zázračné dobrodenie Božej prozreteľnosti.

Videozáznam

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Nedeľa Krstu Krista Pána, 9. januára 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie nám ukazuje scénu, ktorou sa začína Ježišov verejný život: On, ktorý je Boží Syn a Mesiáš, ide k brehom rieky Jordán a dáva sa pokrstiť Jánom Krstiteľom. Po približne tridsiatich rokoch života v skrytosti sa Ježiš nepredstaví nejakým zázrakom alebo tým, že by sa posadil za katedru a učil. Postavil sa do radu ľudí, ktorí sa prichádzali dať pokrstiť Jánom.

Dnešný liturgický hymnus hovorí, že ľudia išli na krst s bosou dušou a bosými nohami, pokorne. Pekný postoj, s obnaženou dušou a nohami naboso. A Ježiš zdieľa osud nás hriešnikov, zostupuje k nám: zostupuje do rieky ako do zranených dejín ľudstva, ponára sa do našich vôd, aby ich uzdravil, ponára sa s nami, do nášho stredu. Nevystupuje nad nás, ale zostupuje k nám, s obnaženou dušou, s bosými nohami, tak ako ľud. Nejde sám, ani so skupinou privilegovaných vyvolených, nie, ide s ľudom. Patrí k tomuto ľudu a ide s ním, aby sa dal pokrstiť, s týmto poníženým ľudom.

Zastavme sa pri dôležitom bode: vo chvíli, keď Ježiš prijíma krst, text hovorí, že „sa modlil“ (Lk 3,21). Je dobré, aby sme sa nad tým zamysleli: Ježiš sa modlí. Ale ako? Modlí sa on, ktorý je Pán, Boží Syn, ako my? Áno, Ježiš - evanjeliá to opakujú mnohokrát - trávi veľa času modlitbou: na začiatku každého dňa, často v noci, pred dôležitými rozhodnutiami... Jeho modlitba je dialóg, vzťah s Otcom. V dnešnom evanjeliu tak môžeme vidieť „dva pohyby“ Ježišovho života: na jednej strane zostupuje k nám, do vôd Jordánu, na druhej strane pozdvihuje svoj pohľad a svoje srdce v modlitbe k Otcovi.

Je to pre nás veľká lekcia: všetci sme ponorení do problémov života a mnohých zložitých situácií, sme povolaní čeliť ťažkým chvíľam a rozhodnutiam, ktoré nás ťahajú ku dnu. Ak však nechceme byť zdrvení, musíme všetko pozdvihnúť nahor. Modlitba nie je úniková cesta, modlitba nie je magický rituál ani opakovanie naspamäť naučených spevov. Nie. Modlitba je spôsob, ako nechať Boha pôsobiť v nás, ako pochopiť, čo nám chce povedať aj v tých najťažších situáciách, ako sa modliť, aby sme mali silu ísť ďalej.

Mnohí ľudia cítia, že nevládzu ísť ďalej a modlia sa: „Pane, daj mi silu ísť ďalej“. Aj my sme to často robili. Modlitba nám pomáha, pretože nás spája s Bohom, otvára nás stretnutiu s ním. Áno, modlitba je kľúč, ktorý otvára srdce Pánovi. Je to dialóg s Bohom, je to počúvanie jeho slova, je to adorácia: zostať v tichu a zveriť mu to, čo zažívame. A niekedy je to aj volanie k nemu ako Jób, aby sme si s ním vydýchli. Kričať ako Jób. Je to otec, dobre nám rozumie. Nikdy sa na nás nehnevá.

A Ježiš sa modlí. Modlitba - ak použijeme krásny obraz z dnešného evanjelia – „otvára nebo“ (porov. v. 21). Modlitba otvára nebo: dáva životu kyslík, dáva dýchať aj uprostred úzkosti a umožňuje nám vidieť veci širšie. Predovšetkým nám umožňuje zažiť to isté, čo Ježiš pri Jordáne: cítime sa ako deti milované Otcom. Aj nám, keď sa modlíme, Otec hovorí ako Ježišovi v evanjeliu: „Ty si môj milovaný syn“ (porov. v. 22). Toto naše synovstvo sa začalo v deň nášho krstu, ktorý nás ponoril do Krista a ako z členov Božieho ľudu z nás urobil milované deti Otca.

Nezabudnime na dátum nášho krstu! Keby som sa teraz každého z vás opýtal: aký je dátum tvojho krstu? Niektorí si ho možno nepamätajú. Je to krásna vec: pripomínať si dátum svojho krstu, pretože je to naše znovuzrodenie, moment, keď sme sa s Ježišom stali Božími deťmi. A ak ten dátum nepoznáte, tak po návrate domov sa spýtajte mamy, tety alebo starých rodičov: „Kedy som bol pokrstený alebo pokrstená?“ A naučme sa tento sviatok osláviť, aby sme sa poďakovali Pánovi.

A dnes, v tejto chvíli, si položme otázku: Ako sa darí mojej modlitbe? Modlím sa zvykovo, modlím sa neochotne, len recitujem formulky, alebo je moja modlitba stretnutím s Bohom? Ja hriešnik, som vždy v Božom ľude, nikdy nie izolovaný? Pestujem dôverný vzťah s Bohom, vediem s ním dialóg, počúvam jeho slovo?

Medzi mnohými vecami, ktoré robíme počas dňa, nezanedbávajme modlitbu: venujme jej čas, používajme krátke zvolania, ktoré často opakujme, čítajme si každý deň evanjelium. Je to modlitba, ktorá otvára nebo.

A teraz sa obráťme k Panne Márii, modliacej sa Panne, ktorá svoj život premenila na chválospev Bohu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

09 januára 2022, 17:50

Čo je „Anjel Pána“

„Anjel Pána“ je modlitba, ktorú sa modlíme ako pripomenutie tajomstva Božieho vtelenia, a to zvyčajne v troch momentoch dňa: ráno, na obed a večer. Tradične na túto modlitbu zvoláva hlas zvonu o 6., 12. a 18. hodine a jej názov pochádza zo začiatočných slov: „Anjel Pána zvestoval Panne Márii“. 

Samotná modlitba pozostáva z troch biblických poukazov na tajomstvo vtelenia Ježiša Krista, ktoré sa striedajú po tri razy s modlitbou „Zdravas´ Mária“.
Túto modlitbu sa modlí Svätý Otec na Námestí sv. Petra na poludnie v nedele a slávnosti. Pred modlitbou „Anjel Pána“ sa pápež zvyčajne krátko prihovorí, čerpajúc podnety z liturgických čítaní dňa. Po modlitbe nasledujú pozdravy pútnikom.
Od Veľkej noci až do Turíc sa namiesto „Anjel Pána“ modlíme „Raduj sa, nebies Kráľovná“, modlitbu, ktorá je pripomenutím tajomstva Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Na konci sa tri razy opakuje „Sláva Otcu...“

Nedávne Anjel Pána / Regina Coeli

Čítaj celé >