Svätí naoko za veľa nestoja, no v skutočnosti podopierajú svet

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Pápež z okna Apoštolského paláca pozdravil niekoľko stoviek veriacich, ktorí prišli aj napriek daždivému počasiu:

„Zajtra dopoludnia pôjdem na Francúzsky vojenský cintorín v Ríme: 

bude to príležitosť pomodliť sa za všetkých zosnulých, a najmä za obete vojny a násilia. Návštevou tohto cintorína sa duchovne pripájam ku všetkým, ktorí sa v tomto čase modlia pri hroboch svojich blízkych, v každom kúte sveta.“

Pápež sa zvlášť prihovoril účastníkom benefičného športového podujatia „Beh svätých“ organizovaného každoročne nadáciou Don Bosco nel mondo. Ocenil, že rozvíjajú výchovnú hodnotu športu a výťažkom pomôžu deťom v Kolumbii.

V ten istý deň Svätý Otec rozoslal aj niekoľko myšlienok cez sociálnu sieť. Na Twitteri okrem iného napísal:

„Svätí, ktorí často v očiach sveta za veľa nestoja, sú v skutočnosti tými, ktorí ho podopierajú, nie zbraňami peňazí a moci, ale zbraňami modlitby.“

„Nech je zvelebený Ježiš Kristus, jediný Spasiteľ sveta, spolu s týmto nesmiernym výkvetom svätcov a svätíc, ktorí obývajú zem a svoj život urobili chválospevom Bohu!“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Slávnosť Všetkých svätých, 1. novembra 2021

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime sviatok Všetkých svätých a v liturgii zaznieva Ježišovo programové posolstvo, čiže jeho blahoslavenstvá (porov. Mt 5,1-12a). Ukazujú nám cestu, ktorá vedie do Božieho kráľovstva a ku šťastiu: cestu pokory, spolucítenia, miernosti, spravodlivosti a pokoja. Byť svätým znamená kráčať touto cestou. Zamerajme sa teraz na dva aspekty tohto spôsobu života. Dva aspekty, ktoré sú vlastné tomuto životnému štýlu svätosti: radosť a proroctvo.

Radosť. Ježiš začína slovom „blahoslavený“ (Mt 5,3). Je to hlavné posolstvo, posolstvo o nevídanom šťastí. Blaženosť, svätosť, nie je životný program pozostávajúci len z námah a odriekania, ale je to predovšetkým radostné objavovanie toho, že sme deťmi milovanými Bohom. A to ťa naplní radosťou. Nie je to ľudský výdobytok, je to dar, ktorý dostávame: sme svätí, pretože Boh, ktorý je Svätý, prichádza prebývať do nášho života. To on je tým, kto nám dáva svätosť. Za to sme požehnaní!

Radosť kresťana teda nie je chvíľková emócia alebo jednoduchý ľudský optimizmus, ale istota, že môžeme čeliť každej situácii pod Božím láskyplným pohľadom, s odvahou a silou, ktoré pochádzajú od neho. Svätí aj uprostred mnohých súžení zakúsili túto radosť a vydali o nej svedectvo. Bez radosti sa viera stáva prísnym a ťaživým cvičením a hrozí, že ochorieme na smútok.

Vezmime si toto slovo: ochorieť na smútok. Jeden púštny otec povedal, že smútok je „červ srdca“, ktorý rozožiera život (porov. Evagrius Ponticus, Osem duchov zloby, XI). Položme si otázku: Sme radostní kresťania? Som alebo nie som radostný kresťan? Šírime radosť, alebo sme skleslí, smutní ľudia s pohrebnými tvárami? Pamätajme, že bez radosti niet svätosti!

Druhý aspekt: proroctvo. Blahoslavenstvá sú adresované chudobným, trpiacim, tým, ktorí túžia po spravodlivosti. Je to posolstvo idúce proti prúdu. V skutočnosti svet hovorí, že na to, aby ste boli šťastní, musíte byť bohatí, mocní, vždy mladí a silní, tešiť sa sláve a úspechu. Ježiš prevracia tieto kritériá a prorocky oznamuje - a to je prorocký rozmer svätosti -: skutočnú plnosť života dosiahneme nasledovaním Ježiša, praktizovaním jeho Slova.

A to znamená inú chudobu, to znamená byť chudobnými vnútorne, vyprázdniť  vlastné ego, aby sme urobili miesto Bohu. Ten, kto si myslí, že je bohatý, úspešný a zabezpečený, stavia všetko na sebe a uzatvára sa pred Bohom i pred svojimi bratmi a sestrami. Zatiaľ čo ten, kto vie, že je chudobný a sám si nevystačí, zostáva otvorený Bohu a blížnemu. A nájde radosť.

Blahoslavenstvá sú teda proroctvom nového ľudstva, nového spôsobu života: umenšiť sa a zveriť sa Bohu, a nie sa vynášať nad druhých; byť tichým, a nie hľadať sebapresadenie; praktizovať milosrdenstvo, a nie myslieť len na seba; angažovať sa za spravodlivosť a pokoj, a nie živiť, čo len tichým súhlasom, nespravodlivosti a nerovnosť. Svätosť znamená prijať a s Božou pomocou uskutočňovať toto proroctvo, ktoré prináša svetu prevratnú zmenu.

Môžeme si teda položiť otázku: Svedčím o Ježišovom proroctve? Prejavujem prorockého ducha, ktorého som dostal pri krste? Alebo sa prispôsobujem pohodliu života a vlastnej lenivosti a myslím si, že všetko je v poriadku, ak to vyhovuje mne samému? Prinášam svetu radostnú novosť Ježišovho proroctva, alebo len zvyčajné lamentovanie nad tým, čo nefunguje? Osoží nám položiť si tieto otázky.

Nech nám Panna Mária dá niečo zo svojho ducha, toho blaženého ducha, ktorý radostne velebil Pána, ktorý „mocných zosádza z trónov a povyšuje ponížených“ (porov. Lk 1,52).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)