Pápež k 40. výročiu Centra Astalli pre utečencov: Ste znamením a tvárou nádeje

Výstava 20 fotografií zobrazujúcich utečencov v uliciach Ríma od fotografa Francesca Malavoltu potrvá do 28. novembra. Inštalovaná je v rímskom 

kostole Sant'Andrea al Quirinale v susedstve Prezidentského paláca. Kostol je známy aj hrobom sv. Stanislava Kostku.

Za účasti riaditeľa Centra Astalli pátra Camilla Ripamontiho SJ dnes výstavu slávnostne otvorili predstavitelia cirkevného a občianskeho života: vikár pápeža Františka pre Rímsku diecézu kardinál Angelo De Donatis, podsekretár Svätej stolice pre migrantov a utečencov kardinál Michael Czerny SJ, predseda Regiónu Lácio Nicola Zingaretti a primátor Ríma Roberto Gualtieri.

Púšťou ľudskosti je ľahostajnosť

Vek 40 rokov privádza na myseľ putovanie izraelského ľudu v púšti pred tým, ako vstúpil do zasľúbenej zeme, skonštatoval Svätý Otec vo svojom pozdrave a na prítomných utečencov sa obrátil týmito slovami:

„Mnohí z vás museli utiecť pred životnými podmienkami, ktoré sa dajú prirovnať k otroctvu, kde je človek v podstate zbavený svojej dôstojnosti a zaobchádza sa s ním ako s predmetom. Viete, aká hrozná a podlá môže byť vojna, viete, čo znamená žiť bez slobody a práv, bezmocne sa prizeráte, ako vaša pôda vysychá, ako sa vaša voda znečisťuje a nemáte inú možnosť, než vydať sa na cestu za bezpečným miestom, kde sa dajú realizovať sny a ašpirácie, kde sa dajú využiť talenty a schopnosti.

Žiaľ, v mnohých prípadoch nebolo vydanie sa na cestu skutočným oslobodením. Príliš často sa stretávate s púšťou ľudskosti, s ľahostajnosťou, ktorá sa stala globálnou a ktorá dáva vyprahnúť vzťahom medzi ľuďmi.

V posledných desaťročiach sa v dejinách objavujú známky návratu do minulosti: znovu dochádza k roznecovaniu konfliktov v rôznych častiach sveta (a váš pôvod nám to veľmi dobre napovedá), znovu sa objavujú nacionalizmus a populizmus v rôznych zemepisných šírkach, stavanie múrov a návrat migrantov na nebezpečné miesta sa zdá byť jediným riešením, ktorého sú vlády schopné v súvislosti s mobilitou ľudí.“

„Ste znamením a tvárou nádeje“, píše pápež utečencom, pričom trojicu z nich oslovuje aj priamo po mene a takto hovorí o ich úlohe:

„Keď dostanete možnosť, ponúkate nám slová nevyhnutné pre to, aby sme poznali, pochopili a neopakovali chyby minulosti, aby sme zmenili prítomnosť a budovali budúcnosť pokoja“.

Zasľúbená zem je zemou solidarity

Svätý Otec v pozdravnom liste vyzdvihol i obetavú službu dobrovoľníkov Centra Astalli podľa evanjeliového príkladu Dobrého Samaritána: „Ježiš má dôveru v lepšiu časť ľudského ducha a podobenstvom povzbudzuje človeka, aby sa pridŕžal lásky, zachraňoval trpiaceho a budoval spoločnosť, ktorá je hodna tohto mena“ (Fratelli tutti, č. 71).

„To nás vedie hľadieť do budúcnosti s dôverou“, pokračuje pápež, i k „snívaniu o tom, že budeme môcť žiť spoločne ako ľud, ktorý je slobodný, pretože je solidárny, ktorý vie znovu objaviť komunitný rozmer slobody, ako ľud, ktorý je jednotný, nie uniformný, je rozmanitý v bohatstve rozličných kultúr“.

„Teraz aj pre nás nastal čas, aby sme žili v zasľúbenej zemi, v krajine solidarity, ktorá nás stavia do vzájomnej služby; je to čas spoločného domova tvoreného bratskými národmi,“ zdôraznil Svätý Otec. Svoj pozdrav k 40. výročiu Centra Astalli a inaugurácii výstavy zakončil želaním budovať kultúru stretávania:

„Úprimným želaním, ktoré vyjadrujem pri tomto výročí je, aby sa skutočne realizovala „kultúra stretávania“ a aby sme sa ako ľud s nadšením chceli stretávať, hľadať styčné body, budovať mosty, plánovať niečo, čo by zahŕňalo všetkých. Toto nech sa stane ašpiráciou a spôsobom života, ako som pripomenul vo Fratelli tutti (porov. č. 216). Toto bude zasľúbená zem pre všetkých.“

Pápež František napokon zveril Jezuitskú službu utečencom pod ochranu jej iniciátora, niekdajšieho jezuitského generálneho predstaveného pátra Pedra Arrupeho (1907-1991), ktorého proces blahorečenia sa už začal. Pozdravné posolstvo zakončil slovami: „Nech nad vami, nad Centrom Astalli a nad celou Jezuitskou službou pre utečencov bdie páter Arrupe“.

-zk-