Hľadaj

Vatican News

Druhá katechéza o sv. Jozefovi a pozdrav Vincentínskej rodine

Dnešná generálna audiencia, posledná pred vstupom do Adventu, mala osobitný charakter. Svätý Otec ju začal v Bazilike sv. Petra, kde sa stretol s vyše tisíckou pútnikov z Vincentínskej rodiny a z ďalších združení. Potom prešiel do Auly Pavla VI., kde predniesol katechézu na tému „Svätý Jozef v dejinách spásy“.

V druhom pokračovaní cyklu katechéz o sv. Jozefovi pápež František vychádzal z rodokmeňa v úvode Matúšovho evanjelia, v ktorom sa v rade mien spomína „Jozef, manžel Márie, z ktorej sa narodil Ježiš“. Svätý Otec v tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť ľudských vzťahov, uprostred ktorých sa odvíja život každého človeka. Pripomenul tiež, že úloha sv. Jozefa ako ochrancu Márie s Dieťaťom pokračuje jeho úlohou ochrancu Cirkvi.

Svoju katechézu zakončil pápež modlitbou ku sv. Jozefovi ako vzoru pestovania medziľudských vzťahov a ochrancovi v ťažkostiach. Pripomenul tiež, že Rok sv. Jozefa, slávený pri 150. výročí jeho vyhlásenia za patróna univerzálnej Cirkvi sa blíži k záveru. Uzavrie sa 8. decembra.

Videozáznam

Pápež pozdravil pútnikov v Bazilike sv. Petra

Už o 8.15 sa Svätý Otec pred hlavným oltárom baziliky prihovoril pútnikom zhromaždeným v hlavnej lodi. Na prvom mieste privítal veľkú skupinu členov Vincentínskej rodiny z celého Talianska, ktorí so sebou priniesli putovnú sochu Panny Márie Zázračnej medaily, ktorá práve absolvovala púť po všetkých talianskych regiónoch a diecézach. Medaila, prostredníctvom ktorej Vincentínska rodina ohlasuje evanjelium Božej milosrdnej lásky, sa viaže na mariánske zjavenia sv. Kataríny Labouré z roku 1830 v Paríži. Pápež František v krátkom príhovore pútnikom ocenil ich misiu:

„V týchto mesiacoch pandémie vaša misia priniesla nádej a mnohým ľuďom umožnila zažiť Božie milosrdenstvo. Mám na mysli najmä osamelých ľudí, chorých v nemocniciach, ľudí vo väzniciach, v prijímacích centrách a na existenčnom okraji.

Ďakujem vám, pretože ste vydali svedectvo o štýle „vychádzajúcej Cirkvi“, ktorá dosiahne ku všetkým, počnúc vylúčenými a marginalizovanými. Pokračujte na tejto ceste a stále viac sa otvárajte pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý nám vlieva silu odvážne ohlasovať novosť evanjelia.“

Okrem členov Vincentínskej rodiny pozdravil pápež aj púť veriacich z juhu Talianska pri príležitosti nedávnej storočnice narodenia sv. Jána Pavla II. Oslovil aj skupinu pútnikov z talianskeho Združenia obetí násilia. Poďakoval im za obetavú službu tým, ktorí sa stali obeťami rozličných foriem násilia.

Svätý Otec si uctil putovnú sochu Nepoškvrnenej a spolu s pútnikmi sa pomodlil „Zdravas‘, Mária“. Celú polhodinu potom venoval osobným stretnutiam prechádzajúc pozdĺž celej lode baziliky.

Katechéza v Aule Pavla VI.

Krátko po 9. hodine pokračoval pápež František 

v generálnej audiencii klasickým spôsobom v Aule Pavla VI. V katechéze sa venoval druhému pokračovaniu cyklu o sv. Jozefovi.

V pozdravoch adresovaných veriacim z jednotlivých jazykových oblastí pápež pripomenul aj 36. svetový deň mládeže slávený v uplynulú nedeľu v diecézach a zvlášť Portugalčanov povzbudil v príprave na SDM 2023 v Lisabone. V závere generálnej audiencie pripomenul blížiaci sa vstup do Adventu:

„Nakoniec, ako zvyčajne, myslím na starších, na chorých, na mládež a na novomanželov. Budúcou nedeľou sa začne Advent, liturgické obdobie, ktoré predchádza sláveniu Vianoc a pripravuje na ne. Prajem každému z vás, aby ste otvorili svoje srdce Pánovi a pripravili cestu tomu, ktorý prichádza, aby všetky naše ľudské slabosti naplnil svetlom svojej prítomnosti. Všetkým vám žehnám.“

Svätý Jozef v dejinách spásy

2. pokračovanie cyklu katechéz o sv. Jozefovi, 24. novembra 2021

Na úvod zaznel úryvok z Matúšovho evanjelia: „Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.“ (Mt 1,12-16)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V minulú stredu sme začali cyklus katechéz o osobe svätého Jozefa – končí sa jemu zasvätený rok. Dnes budeme pokračovať v tejto ceste a zastavíme sa nad jeho úlohou v dejinách spásy.

Ježiš je v Evanjeliách označovaný ako «syn Jozefa» (Lk 3,23; 4,22; Jn 1,45; 6,42) a «tesárov syn» (Mt 13,55; Mk 6,3). Evanjelisti Matúš a Lukáš pri rozprávaní o Ježišovom detstve venujú úlohe Jozefa priestor. Obaja zostavujú „rodokmeň“, aby zdôraznili Ježišovu historickú skutočnosť. Matúš, ktorý sa obracia predovšetkým na kresťanov zo židovstva, vychádza od Abraháma a prichádza k Jozefovi, ktorý je definovaný ako «manžel Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus» (1,16).

Lukáš, naopak, zachádza až k Adamovi a začína priamo Ježišom, ktorý «bol synom Jozefa», ale upresňuje: «mysleli si» (3,23). Obaja evanjelisti teda predstavujú Jozefa nie síce ako biologického otca, avšak ako Ježišovho otca z plného titulu. Ježiš prostredníctvom neho napĺňa dejiny zmluvy a spásy odohrávajúce sa medzi Bohom a človekom. Pre Matúša sa tieto dejiny začínajú Abrahámom, pre Lukáša samotným počiatkom ľudstva, teda Adamom.

Evanjelista Matúš nám pomáha pochopiť, že postava Jozefa, hoci je zdanlivo okrajová, nenápadná, v pozadí, je v skutočnosti ústredným kamienkom dejín spásy. Jozef žije svoj protagonizmus bez toho, aby chcel ovládnuť scénu. Ak sa nad tým zamyslíme, «naše životy udržiavajú bežní ľudia – na ktorých sa obyčajne zabúda – ktorí sa neobjavujú v titulkoch novín a časopisov [...]. Koľkí otcovia, matky, starí rodičia či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť kríze a ako ňou prechádzať, prispôsobiac svoje zvyky, hľadiac dopredu a povzbudzujúc k modlitbe. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých» (Apoštolský list Patris corde, 1).

Takto môže každý nájsť vo svätom Jozefovi muža, ktorý zostáva nepovšimnutý, muža každodennej prítomnosti, diskrétnej a skrytej prítomnosti, orodovníka, oporu a sprievodcu v ťažkých chvíľach. Pripomína nám, že všetci tí, ktorí sú zdanlivo skrytí alebo v „druhej línii“, majú v dejinách spásy jedinečnú hlavnú rolu. Svet potrebuje týchto mužov a ženy: mužov a ženy v druhej línii, ktorí však podporujú rozvoj nášho života, každého z nás, a ktorí nás modlitbou, príkladom, učením podporujú na ceste života.

V Lukášovom evanjeliu sa Jozef objavuje ako ochranca Ježiša a Márie. A z tohto dôvodu je aj „ochrancom Cirkvi“: veď ak bol ochrancom Ježiša a Márie, pracuje teraz, keď je v nebi, naďalej ako ochranca, v tomto prípade Cirkvi; «pretože Cirkev je predĺžením Kristovho tela v dejinách, a zároveň sa v materstve Cirkvi odráža Máriino materstvo. Keď Jozef naďalej chráni Cirkev – prosím, nezabúdajte na to: dnes Jozef chráni Cirkev –, naďalej chráni „Dieťa a jeho matku“ (porov. Patris corde, 5).

Tento aspekt Jozefovej úlohy ochrancu je veľkou odpoveďou na to, o čom hovorí kniha Genezis. Keď Boh žiada Kaina, aby sa zodpovedal za Ábelov život, odpovedá: «Či som ja strážca svojho brata?» (4,9). Jozef nám svojím životom akoby chcel povedať, že sme vždy povolaní cítiť sa strážcami našich bratov, ochrancami tých, ktorí sú postavení po našom boku, tých, ktorých nám Pán zveruje v mnohých okolnostiach života.

Spoločnosť, ako je tá naša, bola definovaná ako „tekutá“, pretože sa zdá, že nemá žiadnu konzistenciu. Opravím filozofa, ktorý túto definíciu vymyslel, a poviem: viac než tekutá, je plynná, skutočne plynná spoločnosť. Táto tekutá, plynná spoločnosť nachádza v Jozefovom príbehu veľmi presný poukaz na dôležitosť pút ľudskej vzájomnosti. Evanjelium nám v skutočnosti rozpráva Ježišov rodokmeň nielen z teologického dôvodu, ale aj na pripomenutie každému z nás, že náš život sa skladá zo vzájomných pút, ktoré nás predchádzajú a sprevádzajú. Boží Syn si pre svoj príchod na svet zvolil cestu vzťahov, cestu dejín: nezostúpil na svet magicky, nie. Šiel cestou dejín, ktorou sa uberáme my všetci.

Drahí bratia a sestry, myslím na mnohých ľudí, ktorí majú problém nachádzať dôležité putá vo svojom živote, a práve preto sa potácajú, cítia sa sami, chýba im sila a odvaha napredovať. Chcel by som zakončiť jednou modlitbou, ktorá im a aj nám všetkým pomôže nájsť vo svätom Jozefovi spojenca, priateľa a oporu.

Svätý Jozef,

ty, ktorý si chránil puto s Máriou a Ježišom, pomáhaj nám dbať o vzťahy v našom živote. Nech nikto nezažíva pocit opustenosti, ktorý pochádza z osamelosti.

Každý z nás nech sa zmieri s vlastnou históriou, s tými, ktorí nás predišli, a nech aj vo vykonaných chybách rozpozná spôsob, akým si Prozreteľnosť razila cestu, a zlo tak nemalo posledné slovo.

Ukáž sa ako priateľ tých, ktorí zápasia s ťažkosťami, a ako si podporoval Máriu a Ježiša v ťažkých chvíľach, tak podporuj aj nás na našej ceste.

Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, mh-

24 novembra 2021, 10:52

Nedávne audiencie

Čítaj celé >