Pápež cirkevným združeniam: Neuzatvárať sa do „železného suda“

80-členná skupina sa v Ríme zišla, aby diskutovala o novom dekréte, ktorý pre nich v júni vydalo vatikánske Dikastérium pre laikov, rodinu a život.

Dekrét, ktorý vstupuje do platnosti tento mesiac, je záväzný pre všetky združenia veriacich a ďalšie organizácie, uznané či ustanovené dikastériom. Okrem iného časovo obmedzuje mandát vedúcich medzinárodných združení veriacich na najviac 10 súvislých rokov. Cieľom je, aby vykonávanie autority v týchto združeniach plne slúžilo spoločenstvu a predišlo sa rizikám kultu osobnosti a zneužívania.

Svätý Otec sa členom laických hnutí a komunít pri dnešnom stretnutí poďakoval za ich službu núdznym aj v tých najtvrdších časoch pandémie. Pripomenul im, že sú znamením životaschopnosti Cirkvi a že reprezentujú misionársku silu a prorockú prítomnosť. Spolu s pastiermi a ďalšími veriacimi laikmi majú zodpovednosť budovať budúcnosť veriaceho Božieho ľudu, povedal pápež a dodal:

„Vždy však pamätajte na to, že budovanie budúcnosti neznamená vystúpiť z dneška, ktorý žijeme! Naopak, budúcnosť sa musí pripravovať tu a teraz, v „kuchyni“, a to tak, že sa naučíme počúvať a rozlišovať prítomnosť s úprimnosťou a odvahou a s ochotou na neustále stretnutie s Pánom, na neustále osobné obrátenie. V opačnom prípade riskujete, že budete žiť v „paralelnom svete“, vydestilovanom, vzdialenom od skutočných výziev spoločnosti, kultúry a všetkých tých ľudí, ktorí žijú vedľa vás a ktorí očakávajú vaše kresťanské svedectvo. V skutočnosti nás príslušnosť k združeniu, hnutiu alebo komunite, najmä ak sa odvolávajú na charizmu, nesmie uzavrieť do akéhosi „železného suda“, dať nám pocit bezpečia, akoby nebolo potrebné reagovať na výzvy a zmeny. My všetci kresťania sme stále na ceste, stále v konverzii, stále rozlišujeme.“

Pápež tiež poukázal na pokušenie hnutí a združení myslieť si, že sú „novinkou“ v Cirkvi, ktorá nepotrebuje zmeny, čo sa môže stať „falošnou istotou“. Poukázal na potrebu spoločnej reflexie o charizme a jej uplatňovaní v nových životných situáciách, osobitne počas generálnych kapitúl.

Svätý Otec vysvetli, že spomínaný nový dekrét vychádza zo skúseností s mnohými novými komunitami, tými laickými, ako aj komunitami zasvätených, ktoré skončili v ťažkostiach:

„Je ich veľa, a nie sú to len tie veľké, ktoré poznáme, čo vzbudzujú pohoršenie, ale aj tie malé. ... Robili veci, aby sa cítili ako „samostatná Cirkev“ - vyzeralo to tak, či nie? Takzvaní „vykupitelia“. ... Vždy s tou líniou disciplinárnej strnulosti.“

„Výkon riadenia v združeniach a hnutiach je otázka, ktorá je mi obzvlášť blízka, najmä vzhľadom na to..., že v tejto súvislosti sa vyskytli aj prípady zneužívania rôzneho druhu, ktoré majú vždy pôvod v zneužívaní moci. V tomto je ten pôvod: zneužitie moci. Svätá stolica musela v posledných rokoch nezriedka zasahovať a uvádzať do činnosti nie jednoduché ozdravné procesy.“

Vedúce funkcie sú v Cirkvi povolaním slúžiť, zdôraznil Svätý Otec a predstavil dve prekážky na tejto ceste. Prvou je túžba po moci.

Druhou je faloš:

„Slovami hovoríme, že chceme slúžiť Bohu a druhým, ale skutkami slúžime svojmu egu a poddávame sa túžbe ukázať sa, získať uznanie... Nezabúdajme, že skutočná služba je bezplatná a bezpodmienečná, nepozná žiadne výpočty ani požiadavky.“

„Do pasce falše a nelojálnosti sa dostávame aj vtedy, keď sa pred ostatnými prezentujeme ako jediní „interpreti“ charizmy, jediní dedičia nášho združenia alebo hnutia.“

-zk-