Pápež na konferencii o zdraví: Človek je okno k transcendentnu

Pápež František cez video pozdravil účastníkov piatej Medzinárodnej konferencie s názvom „Skúmanie mysle, tela a duše. Ako inovačné liečebné systémy zlepšujú ľudské zdravie“, ktorú zorganizovala Pápežská rada per kultúru v spolupráci s ďalšími nadáciami. Povzbudil ich pokračovať v interdisciplinárnom výskume, „aby sme lepšie pochopili seba samých, zameriavajúc sa vždy na ten transcendentný horizont, ku ktorému smeruje naše bytie“.

Trojdňová virtuálna konferencia s interdisciplinárnym prístupom a pestrou zmesou účastníkov vyvrcholila v sobotu 8. mája. Vo svetle najnovších objavov v oblasti medicíny, zdravotnej starostlivosti a prevencie  sa na nej diskutovalo o kultúrno-antropologickom dosahu technologických výdobytkov, ako aj o súvislosti medzi nábožensko-duchovným rozmerom človeka a jeho fyzickým a duševným zdravím. Svätý Otec vystúpil so svojím príspevkom cez video na záver trojdňového programu.

Na podujatí s anglickým názvom „Exploring the Mind, Body & Soul. How Innovation and Novel Delivery Systems Improve Human Health“ sa zúčastnili lekári, vedci, odborníci na etiku, náboženskí lídri, aktivisti za práva pacientov, tvorcovia politík, filantropi a mediálni influenceri. Svätý Otec v príhovore k nim po úvodných pozdravoch začal svoje myšlienky od reality súčasnej krízy:

„V tomto období všetci prechovávame uznanie voči tým, ktorí sa neúnavne venujú boju s pandémiou, ktorá neprestáva prinášať obete a ktorá, zároveň vystavuje skúške náš zmysel pre solidárnosť a bratstvo. Preto myslieť a mať v centre ľudskú osobu si vyžaduje aj reflexiu o modeloch zdravotných systémov otvorených pre všetkých chorých, bez akejkoľvek nerovnosti“.

K téme konferencie pápež František poznamenal, že tri elementy spomínané v jej názve (myseľ, telo, duša) celkom „nekorešpondujú s «klasickou» kresťanskou víziou, ktorej najznámejším modelom je model osoby, chápanej ako nedeliteľná jednota tela a duše, obdarenej inteligenciou a vôľou“ (KKC, 1703-1705).

Zároveň však pripomenul, že ani táto vízia nie je výlučná, keďže tradícia Cirkvi má popri dichotomickej terminológii duša-telo aj trichotomickú. Citoval sv. Pavla, ktorý vo svojich listoch hovorí o osobe ako o „duchu, duši a tele“ (porov. 1 Sol 5,23).

Pápež ocenil to, že téma konferencie „ukazuje, že isté dimenzie nášho bytia, dnes priveľmi často oddeľované, v skutočnosti tvoria hlbokú a nerozdeliteľnú vzájomnú previazanosť“. V ďalšej úvahe sa už pridŕžal troch termínov konferencie: „telo, myseľ, duša“.  

Telesná dimenzia človeka

„Od počatia až po smrť telo nie že jednoducho máme, ale telom sme – a kresťanská viera nám hovorí, že ním budeme aj pri zmŕtvychvstaní“, pripomenul Svätý Otec a skonštatoval, že bádanie západnej medicíny i ďalších, ktoré patria k rozličným civilizáciám sveta, je cestou človeka k objavovaniu seba samého.

Pápež poukázal na skutočnosť, že „vďaka interdisciplinárnym štúdiám dokážeme lepšie postrehnúť dynamiky medzi naším fyzickým stavom a prostredím, v ktorom žijeme, zdravím a tým, čím sa stravujeme, medzi naším psychofyzickým blahom a starostlivosťou o duchovný život – aj vďaka modlitbe a meditácii v jej rozličných formách – ba dokonca i medzi zdravím a umením“.

„A mám na mysli osobitne hudbu,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: „Nie náhodou medicína predstavuje most medzi prírodnými a humánnymi vedami, a to až do tej miery, že bola v minulosti definovaná ako philosophia corporis – filozofia tela.“

Interdisciplinárny výskum priniesol pokrok medicíny, osobitne v oblasti genetiky zameranej na prekonanie rozličných chorôb, skonštatoval Svätý Otec a zároveň podotkol, že tento výskum „na druhej strane kladie aj niekoľko základných antropologických a etických otáznikov, ako napríklad, otázku manipulácie s ľudským genómom na kontrolovanie či dokonca prekonanie procesu starnutia alebo na dosiahnutie zvýšenia kapacít ľudskej bytosti.“

Ľudská myseľ

Ako pripomenul pápež, už po tisícročia sa ľudstvo snaží hľadať podstatu toho, čo nás robí človekom. „Momentálne je tu často tendencia identifikovať tento konštitutívny základ s mozgom a jeho neurologickými procesmi“.

Mozog však nemôže vysvetliť všetky fenomény, ktoré nás definujú ako ľudí. Častokrát ide o nemerateľné veci prekračujúce našu telesnú materiálnosť, zdôraznil Svätý Otec a dodal: „Človek nemôže vlastniť myseľ bez mozgovej matérie; ale zároveň jeho myseľ nemôže byť zredukovaná len na púhu materiálnosť jeho mozgu.“

Pápež poukázal na potrebu interdisciplinárnej spolupráce pri skúmaní pojmu „myseľ“, keďže touto kategóriou sa zväčša poukazuje na „komplexnosť ľudských schopností, osobitne vo vzťahu k formovaniu myslenia“.

„Preto zostáva vždy aktuálnou otázka týkajúca sa pôvodu ľudských schopností, ako sú morálna vnímavosť osoby, súcit, empatia, solidárna láska, ktorá sa pretavuje do dobročinných prejavov a nezištnej obetavosti voči druhým, či estetický cit, nehovoriac o hľadaní nekonečna a transcendentných vecí.“

Duša človeka

Tretím elementom, ktorý skúmala medzinárodná konferencia, je duša človeka ako nemateriálny princíp nášho bytia. Ako pripomenul Svätý Otec, „klasická filozofia duši pripisuje rolu konštitutívneho princípu, ktorý organizuje celé telo a v ktorom majú pôvod rozumové, citové a vôľové vlastnosti, vrátane morálneho svedomia“.

„Biblia a predovšetkým filozoficko-teologická reflexia prostredníctvom konceptu „duše“ definovali jedinečnosť človeka, špecifickosť osoby, ktorú nemožno zredukovať na žiadnu inú formu živej bytosti, zahŕňajúc jej otvorenosť k nadprirodzenému rozmeru, čiže k Bohu.

Táto otvorenosť voči transcendentnu, voči niečomu väčšiemu od seba, je konštitutívna a svedčí o nekonečnej hodnote každej ľudskej osoby. Hovorovo môžeme povedať, že je ako okno, ktoré sa otvára, hľadí a vedie smerom k horizontu.“

Pápež František vyjadril radosť nad tým, že na konferencii majú účasť i študenti rozličných svetových univerzít. Všetkých vyzval pokračovať v interdisciplinárnom výskume, „aby sme lepšie pochopili seba samých, zameriavajúc sa vždy na ten transcendentný horizont, ku ktorému smeruje naše bytie“.

Prácu vedcov zveril pápež František Bohu a zaprial im, aby im nechýbal ani entuziazmus, ani žasnutie pri pohľade na ľudskú bytosť. Príhovor Svätý Otec zakončil myšlienkou z Vyznaní sv. Augustína: „Akou veľkou hlbočinou je len človek“ (IV, 14, 22).

-zk, jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

09 mája 2021, 12:35