Pápež Mjanmarčanom: Zachovať pravdu znamená byť prorokmi

V zadnej lodi Vatikánskej baziliky sa v 7. veľkonočnú nedeľu o 10. hodine zhromaždili na slávení Eucharistie so Svätým Otcom Františkom mjanmarskí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky i laici, žijúci v Taliansku. Spoločne sa modlili za pokoj, zastavenie násilia a novú nádej pre svoju krajinu, v ktorej od februára prevzal moc vojenský režim. 

„Nestrácajte nádej, Ježiš sa i dnes  prihovára za nás pred Otcom,“ zdôraznil v homílii Svätý Otec. Sústredil sa na Ježišovo slovo „zachovať“, vychádzajúc z Veľkňazskej modlitby (Jn 17), kde Ježiš prosí Otca za svojich priateľov, aby ich „zachoval“ vo svojom mene, aby ich „ochránil pred Zlým“ a „posvätil v pravde“.

Zachovať vieru

„Drahí bratia a sestry, keď je vaša milovaná krajina, 

Mjanmarsko, poznačená násilím, konfliktom, represiou, spytujme sa: čo sme povolaní zachovať?“ Na túto otázku položenú do pléna dal pápež odpoveď v troch bodoch. Ako vysvetlil, v prvom rade ide o zachovanie viery, „aby sme sa nepoddali bolesti a neupadli do rezignácie ako niekto, kto už nevidí východisko“:

„Uchovať vieru znamená mať pohľad upretý k nebu, zatiaľ čo sa na zemi bojuje a prelieva nevinná krv. Znamená to nepodvoliť sa logike nenávisti a pomsty, ale zostať s pohľadom obráteným k tomu Bohu lásky, ktorý nás volá byť si navzájom bratmi.“

Tento postoj umožňuje neupadnúť ani v bolesti do pokušenia uzatvoriť sa do seba, vysvetlil pápež František. Pripomenul, že niekedy i „pohádanie sa s Bohom môže byť modlitbou“, ako o tom svedčí „múdrosť spravodlivých a jednoduchých, ktorí vedia pozdvihnúť oči v ťažkých chvíľach“.

Zachovať jednotu

Po druhé, Ježiš prosí Otca, aby učeníkov zachoval v jednote. „Sme povolaní uchovávať jednotu, vziať vážne túto Ježišovu vrúcnu prosbu adresovanú Otcovi,“ pripomenul pápež so zvolaním: „Ako veľmi je predovšetkým dnes potrebné bratstvo! Viem, že niektoré politické a spoločenské situácie vás prevyšujú, ale úsilie o pokoja bratstvo sa rodí vždy zdola: každý, v malom, môže konať svoj diel.“

„Sme k tomu povolaní aj ako Cirkev: podporujme dialóg, úctu voči druhým, ochránenie brata, spoločenstvo! A nenechajme vstúpiť do Cirkvi stranícku logiku, logiku, ktorá rozdeľuje, logiku stavania sa do stredu vyraďujúc iných. Toto ničí: ničí to rodinu, Cirkev, spoločnosť, ničí to nás samých.“

Zachovať pravdu

Do tretice tu ide o uchovanie pravdy, 

pokračoval v homílii Svätý Otec a najprv vysvetlil, že „zachovať pravdu neznamená brániť idey, stať sa strážcami nejakého systému doktrín a dogiem, ale zostať spojenými s Kristom a zasvätenými jeho evanjeliu.“ V tomto duchu potom pápež vyjadril náročnú evanjeliovú požiadavku ísť prorocky aj proti prúdu a s nasadením života:

„Zachovať pravdu znamená byť prorokmi vo všetkých situáciách života, čiže byť zasvätenými evanjeliu a stať sa svedkami aj vtedy, keď nás to stojí ísť proti prúdu. Neraz my kresťania hľadáme kompromis, ale evanjelium nás žiada byť v pravde a pre pravdu, dávajúc život pre druhých. A tam, kde je vojna, násilie a nenávisť, byť vernými evanjeliu a tvorcami pokoja znamená zaangažovať sa, aj cez spoločenské a politické rozhodnutia, riskujúc život. Len tak sa veci môžu zmeniť.“

Spoločné úmysly za trpiacich pre spravodlivosť

Mjanmarsko je mnohokultúrna a mnohoetnická krajina. Pri slávení s liturgickými textami v taliančine zazneli v spievaných častiach aj barmčina a jazyk zomi. V spoločných úmysloch veriaci spoločne prosili za Mjanmarsko i za prenasledovaných pre vieru a pre spravodlivosť vo všeobecnosti, „aby nepodľahli rozkladným silám zla, ale dôverovali vo víťaznú silu Kristovho Ducha“.

Podobne zaznela prosba za ekumenickú spoluprácu kresťanov rozličných vyznaní, „aby s múdrosťou a kreativitou prinášali balzam Božieho milosrdenstva obyvateľom Mjanmarska“. Osobitná prosba zaznela za mladých ľudí v Mjanmarsku, „aby pod skúškami občianskych a náboženských konfliktov mali odvahu budovať budúcnosť nádeje, založenú na spoločnom dobre a autentických ľudských a náboženských hodnotách“.      

-jb-