Pápežove rady Hnutiu fokoláre: Krízy sú požehnaním pre rast

Svätý Otec ich tiež vyzval vyhýbať sa prílišnému sústredeniu sa na seba samých  - sebareferenčnosti a hovoril aj o dôležitosti krízy pre rast a o potrebe prežívania spirituality s koherentnosťou a realizmom.

V úvode audiencie pápeža privítala Maria Voceová, ktorá viedla Hnutie Fokoláre posledných 12 rokov, od smrti zakladateľky Chiary Lubichovej. Svätému Otcovi predstavila novozvolenú prezidentku hnutia, 58-ročnú Margaret Karramovú, ktorá sa narodila v izraelskej Haife, no je palestínskeho pôvodu.

Nezamerať sa príliš sami na seba

Svätý Otec vo svojom príhovore spomenul, že spiritualita hnutia je charakterizovaná dialógom a otvorenosťou voči rozličným kultúrnym, spoločenským a náboženským kontextom. Vystríhal pred prílišným sústredením sa na seba:

„Tento postoj otvorenosti k dialógu vám pomôže vyhýbať sa sústreďovaniu sa na seba samých, ktoré je vždy hriechom. Je to pokušenie obzerať sa vždy v zrkadle. (...) Toto vyhýbanie sa sebareferenčnosti, ktorá nikdy nepochádza od dobrého ducha, je to, v čo dúfame i pre celú Cirkev: vyvarovať sa uzatváraniu sa v sebe samých, ktoré vedie vždy k obrane inštitúcie v neprospech osôb, a ktoré môže viesť aj k ospravedlňovaniu či zakrývaniu foriem zneužívaní. S veľkou bolesťou sme to prežívali, odhalili, v týchto posledných rokoch. (...) Sebaospevovanie nerobí dobrú službu charizme.“

Krízy sú požehnaním

Svätý Otec členom Folokáre hovoril aj o dôležitosti kríz, ku ktorým sa treba postaviť konštruktívne:

„Nemôžeme žiť bez kríz. Krízy sú požehnaním, aj na prirodzenej úrovni – krízy dieťaťa počas rastu až po dospelosť sú dôležité – a tak aj v živote inštitúcií. ... Je tu vždy pokušenie premeniť krízy na konflikt. Konflikt je nepekný, môže sa stať mrzkým, môže rozdeľovať, avšak kríza je príležitosťou k rastu.

Každá kríza je povolaním k novej zrelosti; je to čas Ducha Svätého, ktorý podnecuje k nevyhnutnej obnove a aktualizácii, bez toho, že by sme sa nechali odradiť stojac pred zložitosťou ľudskej situácie a jej protirečeniami. Dnes sa veľmi zdôrazňuje dôležitosť pružnosti zoči-voči ťažkostiam, čiže schopnosť pozitívne im čeliť, čerpať z nich príležitosti.“

Oddelenie vonkajšieho fóra od vnútorného

Svätý Otec vysvetlil, že komunitné a organizačné krízy spadajú do kompetencie vedenia na rôznych úrovniach. Pokiaľ však ide o duchovné krízy, je potrebné rešpektovať odelené kompetencie tzv. vnútorného vóra a vonkajšieho fóra, aby sa predišlo formám zneužívania:

„Každá kríza je príležitosťou k rastu. Je úlohou tých, ktorí zastávaju funkciu riadenia, na všetkých úrovniach, pracovať na vysporiadaní sa tým najlepším a najkonštruktívnejším spôsobom s krízami komunitného a organizačného charakteru. Avšak duchovné krízy ľudí, ktoré sa týkajú vnútra jednotlivca a oblasti svedomia, si vyžadujú, aby sa ich riešeniu s rozvážnosťou venovali tí, ktorí nie sú v riadiacich funkciách na akejkoľvek úrovni v rámci Hnutia.

A toto je dobré pravidlo Cirkvi odjakživa – počnúc mníchmi, stále –, ktoré platí nielen pre momenty krízy u ľudí, ale platí všeobecne pre ich sprevádzanie na duchovnej ceste. To je to múdre oddeľovanie vonkajšieho fóra od vnútorného, ktorému nás skúsenosť a tradícia Cirkvi učí ako nevyhnutne potrebnému. Miešanie oblasti riadenia a oblasti svedomia vytvára totiž priestor pre zneužitia moci i iné zneužitia, ktorých sme svedkami, keď sa otvoril hrniec s týmito škaredými problémami.“

Duchovný život s dôslednosťou a realizmom

Členov hnutia známeho aj ako Máriino dielo, Svätý Otec povzbudil do ďalšej budúcnosti:

„Napokon, tretí bod: žiť duchovný život s dôslednosťou a realizmom. Koherencia a realizmus.“

„Pokiaľ ide o činnosť smerom von, povzbudzujem vás – a v tomto Božia služobníčka Chiara Lubichová dala množstvo príkladov! –, aby ste boli svedkami blízkosti s bratskou láskou, ktorá prekonáva každú bariéru a dosiahne k akejkoľvek ľudskej situácii.“

„Pokiaľ ide o činnosť vo vnútri hnutia, povzbudzujem vás rozvíjať stále viac synodalitu, aby všetci členovia, nakoľko sú uchovávateľmi tej istej charizmy, boli spoluzodpovední a účastní na živote Máriinho diela a jeho špecifických cieľoch.

Ten, kto má zodpovednosť v riadení, je povolaný podporovať a napĺňať transparentnú konzultáciu nie iba v rámci riadiacich orgánov, ale na všetkých úrovniach, v zmysle tej logiky spoločenstva, podľa ktorej všetci môžu dať do služby druhých vlastné dary, vlastné mienky v pravde a slobode.“

Radostné svedectvo

K svojmu poďakovaniu fokolarínom za ich radostné svedectvo prameniace z viery v Pánovo zmŕtvychvstanie pápež pripojil aj známu anekdotu, do ktorej tentoraz zakomponoval aj fokolarínov:

„Som vám veľmi vďačný za vaše radostné svedectvo o evanjeliu, ktoré naďalej ponúkate Cirkvi a svetu. Radostné svedectvo.

Hovorí sa, že fokolaríni sa stále usmievajú, sú vždy s úsmevom. A spomínam si, ako som raz počul rozprávať o Božej nevedomosti. Povedali mi: A vieš že Boh je nevedomý? Sú štyri veci, ktoré Bohe nemôže poznať. – Nuž ktoré? – Čo si myslia jezuiti, koľko peňazí majú saleziáni, koľko je kongregácií sestier a z čoho sa usmievajú fokolaríni. (potlesk)

Zverujem vaše dobré predsavzatia a plány materskému príhovoru Najsvätejšej Márie, Matky Cirkvi a zo srdca vám žehnám. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť, pretože to potrebujem. Vďaka!“

Na audiencii bola fyzicky prítomná časť z vyše 300 účastníkov Generálneho zhromaždenia, ostatní boli vo virtuálnom spojení. Ich dvojtýždňový program sa uzavrie v nedeľu 7. februára.

-zk, jb-