Anjel Pána na slávnosť Nepoškvrneného počatia: Nie hriechu, áno milosti

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná liturgická slávnosť oslavuje jednu z obdivuhodných udalostí v dejinách spásy: Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Aj ona bola spasená Kristom, ale osobitným spôsobom, lebo Boh chcel, aby matka jeho Syna už od momentu svojho počatia nebola dotknutá hriechom. A tak bola Mária počas celého svojho pozemského života oslobodená od akejkoľvek poškvrny hriechu, bola „plná milosti“ (Lk 1,28), ako ju oslovil anjel, a tešila sa osobitnému pôsobeniu Ducha Svätého, aby mohla vždy udržiavať dokonalý vzťah so svojím synom Ježišom; naviac, bola učeníčkou Ježiša: Matkou a učeníčkou. No hriech v nej nebol.

Vo veľkolepom hymne, ktorým sa začína List Efezanom (porov. 1,3-6.11-12), 

nám sv. Pavol dáva pochopiť, že každé ľudské bytie je stvorené Bohom na dosiahnutie tej plnosti svätosti, tej krásy, do ktorej bola odetá Panna Mária už od počiatku. Cieľ, ku ktorému sme volaní, je aj pre nás darom od Boha, ktorý – ako hovorí apoštol – „si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v láske“ (porov. v. 4); v Kristovi si nás predurčil (porov. v. 5), aby sme raz boli úplne slobodní od hriechu. Toto je tá milosť, zadarmo daný dar od Boha.

To, čo sa Márii udialo na začiatku, pre nás nastane na konci, po tom, čo prejdeme očistným „kúpeľom“ milosti Božej. To, čo nám otvára bránu do raja je Božia milosť, ktorú sme verne prijali. Všetci svätí a sväté prešli touto cestou. Aj tí najnevinnejší boli totiž poznačení dedičným hriechom a zo všetkých síl bojovali proti jeho následkom. Prešli cez „úzku bránu“, ktorá vedie do života (porov. Lk 13,24).

Viete, kto bol prvý, o ktorom máme istotu, že vstúpil do raja, viete to? Niekto, kto bol „málo dobrý“: jeden z tých dvoch, čo boli ukrižovaní s Ježišom. Obrátil sa na neho so slovami: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“. A Ježiš mu odpovedal: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,42-43). Bratia a sestry, Božia milosť je ponúknutá všetkým; a mnohí, ktorí na tejto zemi sú poslední, v nebi budú prvými (porov. Mk 10,31).

Ale pozor. Neoplatí sa byť vypočítaví: neustále odkladať 

dôkladnú previerku vlastného života využívajúc Pánovu trpezlivosť. On je trpezlivý, on na nás čaká, je vždy pripravený dať nám svoju milosť. Môžeme oklamať ľudí, ale Boha nie, on pozná naše srdce lepšie ako my sami. Využime súčasný okamih! Toto je ten zaručený kresťanský zmysel využitia prítomného dňa: nie tešiť sa zo života pre okamih, ktorý je prchavý, nie, tak zmýšľa svet. Ale prijať dnešok, aby sme povedali „nie“ zlu a „áno“ Bohu; otvoriť sa jeho milosti; prestať sa konečne uzatvárať do seba dostávajúc sa do pokrytectva.

Pozrieť sa do tváre vlastnej realite, takí akí sme; uznať si, že sme nemilovali Boha a blížneho tak, ako sme mali, a vyznať to. Toto je začatím cesty obrátenia, prosiť predovšetkým Boha o odpustenie vo sviatosti zmierenia, a potom napraviť zlo spôsobené druhým. Ale vždy byť otvorení milosti. Pán klope na naše dvere, klope na naše srdce, aby s nami nadviazal priateľstvo, spoločenstvo, aby nám daroval spásu.

Toto je pre nás cesta, ako sa stať „svätými a nepoškvrnenými“. Nepoškvrnená krása našej Matky je nenapodobniteľná, no zároveň nás priťahuje. Zverme sa jej a raz a navždy povedzme „nie“ hriechu a „áno“ milosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

-jb-