Pápež František kreoval 13 nových kardinálov, dvom odovzdajú insígnie vyslanci

V sobotu 28. novembra pápež František kreoval 13 nových kardinálov, z ktorých deviati sú vo veku umožňujúcom účasť na konkláve. Pri slávnostnom konzistóriu vo Vatikánskej bazilike osobne odovzdal insígnie jedenástim z nich. Dvom, ktorí z Bruneja a Filipín nemohli pricestovať do Ríma, ich odovzdajú jeho vyslanci. Po slávnosti prišiel Svätý Otec s 11 novými kardinálmi pozdraviť emeritného pápeža Benedikta XVI. v jeho rezidencii.

V poradí siedme konzistórium na kreovanie kardinálov za pontifikátu pápeža Františka malo kvôli pandémii osobitný charakter, s účasťou len stovky osôb a v podobe zjednodušenej o gesto bratského objatia a bez následných gratulácií. Slávnostný obrad sa konal v predvečer Prvej adventnej nedele o 16. hodine pri Oltári katedry v zadnej lodi Baziliky sv. Petra.

Z celkového počtu 13 nových kardinálov sú dvaja predstaviteľmi úradov Rímskej kúrie: Mario Grech je generálny sekretár Synody biskupov a Marcello Semeraro je prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Ďalší šiesti sú arcibiskupmi v rôznych častiach sveta: Antoine Kambanda v rwandskom Kigali, Wilton Gregory vo Washingtone, José Advincula v Capize na Filipínach, Celestino Aós v Santiagu de Chile, Cornelius Sim je apoštolský vikár Bruneja na ostrove Borneo, Augusto Lojudice v talianskej Siene. Nasleduje minorita Mauro Gambetti, ktorý pôsobil ako kustód Konventu v Assisi.

Štvorica ďalších nových kardinálov má už nad 80 rokov a nebudú tak mať právo zúčastniť sa na konkláve. Sú to mexický emeritný biskup Felipe Esquivel a traja Taliani: vatikánsky diplomat Silvano Tomasi, kazateľ Pápežského domu kapucín Raniero Cantalamessa a farár svätyne Divino Amore pri Ríme Enrico Feroci.

Medzi prítomnými bol aj slovenský kardinál Jozef Tomko. Viacerí čenovia kardinálskeho zboru však obrad sledovali na diaľku, keďže im situácia pandémie nedovolila cestovať. Niektoré tváre boli na diaľku viditeľné cez monitory umiestnené v lodi chrámu.

Zo samotných nominantov chýbali kardinál Sim z Bruneja a filipínsky kardinál Advincula. Jasnočervený biret, prsteň i bulu udelenia titulárneho chrámu či diakonie im dodatočne odovzdá zástupca Svätého Otca.

Zostrih 1 min.

V mene nových kardinálov na úvod pozdravil Svätého Otca maltský kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov.

Po prednesení latinskej modlitby a odznení evanjeliového čítania (Mk 10,32-45) sa pápež František prihovoril špeciálne novým kardinálom. Povzbudil ich k vernosti Kristovej ceste, vychádzajúc z evanjeliového rozprávania o tom, ako Ježiš trpezlivo naprával dvanástich apoštolov a viedol ich k návratu na cestu jeho nasledovania, z ktorej sa vzdialili.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

Ježiš a učeníci boli na ceste. Šli cestou. Cesta je prostredie, v ktorom sa odohráva scéna opísaná evanjelistom Markom (porov. Mk 10,32-45). A je to prostredie, v ktorom sa neustále odvíja putovanie Cirkvi: cesta života, dejín, ktoré sú dejinami spásy v tej miere, v akej sa uskutočňujú s Kristom, v zameraní na jeho veľkonočné tajomstvo. Jeruzalem je vždy pred nami. Kríž a zmŕtvychvstanie patria k našim dejinám, sú naším dneškom, ale sú vždy aj cieľom našej cesty.

Toto evanjeliové slovo často sprevádzalo konzistóriá na kreovanie nových kardinálov. Nie je to len nejaké „pozadie“, je to „ukázanie trasy“ pre nás, čo dnes kráčame spolu s Ježišom, ktorý napreduje svojou cestou pred nami. On je silou a zmyslom nášho života a našej služby.

Takže, drahí bratia, dnes je na nás, aby sme sa primerali k tomuto slovu.

Marek zdôrazňuje, že učeníci počas tej cesty «tŕpli […] so strachom» (v. 32). Ale prečo? Vedeli, čo ich v Jeruzaleme čaká, tušili to, ba vedeli, lebo Ježiš im už o tom niekoľkokrát otvorene hovoril. Pán pozná stav duše tých, ktorí ho nasledujú, a to ho nenecháva ľahostajným. Ježiš nikdy neopúšťa svojich priateľov; nikdy ich nezanedbáva. Aj keď sa zdá, že ide rovno vlastnou cestou, vždy to robí kvôli nám. Všetko, čo robí, robí pre nás, pre našu spásu. A v konkrétnom prípade Dvanástich tak robí, aby ich pripravil na skúšku, aby mohli byť s ním, teraz a predovšetkým potom, keď už nebude medzi nimi. Aby boli stále s ním na jeho ceste.

Vediac, že srdcia učeníkov sú znepokojené, 

Ježiš zavolá Dvanástich bokom a «opäť» im povie «čo ho očakáva» (v. 32). Počuli sme to: je to tretia predpoveď jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Toto je cesta Božieho Syna. Cesta Pánovho služobníka, Ježiša. Ježiš sa s touto cestou stotožňuje, až do tej miery, že on sám je touto cestou. «Ja som cesta» (Jn 14,6). Táto cesta, a nie nejaká iná.

A v tej chvíli nastáva „zvrat deja“, ktorý posúva situáciu a umožní Ježišovi zjaviť Jakubovi a Jánovi – ale v skutočnosti všetkým apoštolom a všetkým nám – osud, ktorý ich čaká. Predstavme si tú scénu: Ježiš, keď opäť vysvetlil, čo sa mu musí stať v Jeruzaleme, pozrie sa Dvanástim priamo do tváre, zahľadí sa im do očí, akoby chcel povedať: „Je to jasné?“. Potom znovu pokračuje v ceste, na čele skupiny. A dvaja sa od skupiny oddelia, Jakub a Ján. Pristúpia k Ježišovi a vyjadria mu svoju túžbu: «Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici» (v. 37). A toto je odlišná cesta. Nie je to cesta Ježiša, je iná. Je to cesta toho, kto možno bez toho, aby si to uvedomoval, „používa“ Pána pre svoje povýšenie; toho, kto – ako hovorí sv. Pavol – hľadá vlastné záujmy, a nie záujmy Krista (porov. Flp 2,21). O tomto má sv. Augustín tú nádhernú Reč o pastieroch (č. 46), ktorú nám vždy osoží nanovo si prečítať v Posvätnom čítaní [Liturgie hodín].

Ježiš sa po vypočutí Jakuba a Jána nerozčuľuje, nehnevá. Jeho trpezlivosť je vskutku nekonečná, aj s nami ju mal, má a bude mať. A odpovedá: «Neviete, čo žiadate» (v. 38). V istom zmysle ich ospravedlňuje, ale zároveň obviňuje: „Neuvedomujete si, že ste mimo cesty“. Vskutku, hneď vzápätí ostatných desať apoštolov svojou rozhorčenou reakciou na Zebedejových synov ukáže, na koľko boli všetci v pokušení kráčať mimo cesty.

Drahí bratia, všetci máme radi Ježiša, všetci ho chceme nasledovať, ale musíme byť vždy bdelí, aby sme zostali na jeho ceste. Pretože nohami, telom môžeme byť s ním, ale naše srdce môže byť ďaleko a zviesť nás z cesty. Pomyslime na toľké druhy skazenosti v kňazskom živote. Tak sa napríklad červený purpur kardinálskych šiat, čo je farba krvi, môže stať pre svetského ducha farbou akéhosi výnimočného odlíšenia sa. A už viac nebudeš pastierom blízkym ľudu. Budeš sa cítiť byť len „eminenciou“. Keď to pocítiš, budeš mimo cesty.

V tomto evanjeliovom rozprávaní to, čo sa nás vždy dotkne, je jasný kontrast medzi Ježišom a učeníkmi. Ježiš to vie, pozná to a odoláva tomu. Ale kontrast zostáva: On na ceste, oni mimo cesty. Dve nezlučiteľné trasy. Len Pán v skutočnosti môže zachrániť svojich zblúdených priateľov, ktorým hrozí že sa stratia, len jeho kríž a jeho zmŕtvychvstanie. Pre nich, ako aj pre všetkých, vystupuje do Jeruzalema. Pre nich a pre všetkých bude lámať svoje telo a vyleje svoju krv. Pre nich a pre všetkých vstane z mŕtvych a darom Ducha im odpustí a premení ich. Napokon im dá kráčať po jeho ceste.

Sv. Marek – rovnako ako Matúš a Lukáš – vložil tento príbeh do svojho Evanjelia, pretože je to slovo, ktoré zachraňuje, slovo potrebné pre Cirkev všetkých čias. Aj keď tu Dvanásti robia zlý dojem, tento text vstúpil do kánonu, pretože ukazuje pravdu o Ježišovi a o nás. Je to blahodarné slovo aj pre nás dnes. Aj my, pápež a kardináli, sa musíme vždy odzrkadľovať v tomto slove pravdy. Je to nabrúsený meč, reže nás, je bolestivý, ale zároveň nás uzdravuje, oslobodzuje nás, obracia nás. Obrátenie je práve toto: od zídenia mimo cesty prejsť na cestu Božiu.

Nech nám Duch Svätý dnes a vždy dáva túto milosť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po príhovore Svätého Otca kardináli po latinsky vyznali vieru a zložili prísahu vernosti a poslušnosti pápežovi Františkovi i jeho nástupcom. Potom Svätý Otec každému nasadil červenú pokrývku hlavy a zlatý prsteň, spolu s bulou pridelenia titulárneho chrámu alebo diakonie v meste Rím.

Na druhý deň, v Prvú adventnú nedeľu, bude Svätý Otec sláviť s novými kardinálmi o 10. hodine vo Vatikánskej bazilike Eucharistiu.

Dnešným konzistóriom sa počet členov Kardinálskeho kolégia zvýšil na 229. Voličmi (elektormi) je 128 kardinálov, zvyšných 101 je nevoličov - nad hranicou 80. roku života. Medzi kardinálmi je 51 rehoľníkov (29 z nich elektorov), členov 26 rehoľných rodín. Týmto konzistóriom pribudli minoriti (konventuálni františkáni) v osobe kardinála Maura Gembettiho. Pribudli aj tri nové národnosti: Brunej (kard. Cornelius Sim), Malta (kard. Mario Grech) a Rwanda (kard. Antoine Kambanda), a tak celkový počet krajín je 90. Medzi novými kardinálmi dominujú šiesti Taliani.

Návšteva u emeritného pápeža Benedikta XVI.

Po skončení slávnosti Svätý Otec spolu s jedenástimi novými kardinálmi išli navštíviť emeritného pápeža Benedikta XVI. Stretli sa s ním v kaplnke kláštora Mater Ecclesiae, ktorý je jeho rezidenciou.

Ako informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni, v srdečnej atmosfére sa kardináli emeritnému pápežovi osobne predstavili. Benedikt XVI. dal najavo radosť z ich návštevy a po spoločnom speve Salve Regina im udelil požehnanie. Išlo o krátke stretnutie, ktoré sa ukončilo niečo po 17. hodine, upresnil vatikánsky hovorca.

-jb, mh-

Videozáznam

Doplnené: 28.11.2020, 21:16

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

28 novembra 2020, 18:29