Anjel Pána: Pápež ocenil prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom

„Cirkev je povolaná dosiahnuť na rázcestia dneška, na geografické a existenčné periférie ľudstva“. To sú slová pápeža Františka z poludňajšieho stretnutia s veriacimi v nedeľu 11. októbra. Svätý Otec zvlášť ocenil humanitárne prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom a povzbudil k jeho pokračovaniu.

Pápež František po modlitbe a udelení požehnania z okna Apoštolského paláca reagoval na čerstvé prímerie v ozbrojenom spore o Náhorný Karabach. Vyjadril sa týmito slovami:

„Ocenil som, že medzi Arménskom a Azerbajdžanom bolo dohodnuté zastavenie paľby z humanitárnych dôvodov, s výhľadom na dosiahnutie solídnej mierovej dohody. Hoci by sa aj prímerie ukázalo byť príliš krehké, povzbudzujem v ňom pokračovať a vyjadrujem účasť na bolesti nad stratou ľudských životov, nad znášanými utrpeniami, ako aj nad zničenými obydliami a miestami kultu. Modlím sa a pozývam k modlitbe za obete a za všetkých, ktorých život je v nebezpečenstve.“

Prímerie, ktoré je výsledkom rokovania na úrovni ministrov zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu na sprostredkovateľskej pôde v Moskve, vstúpilo do platnosti v sobotu 10. októbra.  

Pápež František vyjadril tiež solidaritu oblastiam sveta postihnutých požiarmi, najmä v Kalifornii, v Paraguaji a Argentíne, s ocenením služby hasičov a dobrovoľníkov. Ako poznamenal, za týmito pohromami je neraz aj ľudské zavinenie.

Na Námestí sv. Petra sfarbenom stovkami dáždnikov dal Svätý Otec zatlieskať novému blahoslavenému Carlovi Acutisovi, ktorý je vzorom pre mladých svojím životom oduševňovaným láskou k Eucharistii. Blahorečený bol v sobotu v Assisi.

Rola laikov a zvlášť žien v Cirkvi

Svätý Otec pri poludňajšom stretnutí osobitne pripomenul svoj modlitbový úmysel na mesiac október v rámci Apoštolátu modlitby:

„Modlime sa, aby mali laici, zvlášť ženy, väčšie zastúpenie v zodpovedných inštitúciách Cirkvi. Lebo nikto nebol pokrstený ako kňaz či biskup. Všetci sme boli pokrstení ako laici a laičky. Laici sú protagonistami Cirkvi. Dnes je potrebné rozširovať priestor pre zásadnejšiu prítomnosť žien v Cirkvi - rozumie sa tým rola laikov, ale s dôrazom na ženský aspekt, pretože vo všeobecnosti sa ženy dávajú bokom.

Musíme podporovať začlenenie žien na miesta, kde sa robia dôležité rozhodnutia. Modlime sa, aby mocou krstu laickí veriaci, zvlášť ženy, viac participovali v zodpovedných inštitúciách Cirkvi, bez upadnutia do klerikalizmov, ktoré zmazávajú laickú charizmu a poškodzujú aj tvár Svätej Matky Cirkvi.“

Pápež František avizoval aj iniciatívu Nadácie ACN (Pomoc trpiacej Cirkvi, Aid to the Church in Need,  Kirche in Not) s názvom „Milión detí sa modlí ruženec za jednotu a pokoj“, naplánovanú na budúcu nedeľu 18. októbra:

„Povzbudzujem tento krásny verejný prejav so zapojením detí z celého sveta, ktoré sa budú modliť zvlášť za kritické situácie zapríčinené pandémiou.“

Videozáznam

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vyrozprávaním podobenstva o svadobnej hostine (porov. Mt 22,1-14) Ježiš v dnešnom evanjeliovom čítaní vykresľuje plán, ktorý Boh zamýšľa s ľudstvom. Kráľ, ktorý „vystrojil svadbu svojmu synovi“ (v. 2) je obrazom Otca, ktorý pre celú rodinu ľudstva pripravil prekrásnu slávnosť lásky a spoločenstva okolo svojho jednorodeného Syna.

Až dvakrát kráľ posiela svojich sluhov, aby zavolali pozvaných, no tí odmietnu, nechcú prísť na oslavu, lebo myslia na niečo iné: na polia a obchod. Veľakrát aj my uprednostňujeme naše záujmy a materiálne veci pred Pánom, ktorý nás volá – volá nás na oslavu.

Ale kráľ z podobenstva nechce, aby svadobná sieň zostala prázdna, lebo túži obdarovať pozvaných pokladmi svojho kráľovstva. Preto hovorí sluhom: „Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu“ (v. 9).

Presne takto koná Boh: keď ho odmietajú, namiesto toho, aby kapituloval, znova povoláva všetkých tých, ktorí sú na rázcestiach, nevylučuje nikoho. Nikto nie je vylúčený z Božieho domu.

Termín, ktorý v origináli používa evanjelista Matúš, odkazuje na konce ciest, na miesta, kde sa končili mestské cesty a začínali sa tie poľné, ktoré viedli do oblastí vidieka, mimo obytných zón, tam, kde je život neistý. Práve k ľuďom týchto rázcestí kráľ z podobenstva posiela svojich sluhov s istotou, že tam nájdu ľudí ochotných prísť a zasadnúť k slávnostnému stolu.

Takto sa slávnostná sieň naplnila „vylúčenými“ ľuďmi, tými, ktorí stoja „mimo“, tými, ktorí neboli nikdy považovaní za hodných zúčastniť sa na oslave, na svadobnej hostine. Ba čo viac, majiteľ, kráľ, hovorí svojim poslom: „Zavolajte všetkých, dobrých aj zlých. Všetkých!“

Boh volá aj zlých. „Nie, ja som zlý človek, urobil som veľa zlého...“ - On ťa volá: „Poď, poď, poď!“ I Ježiš obedoval s mýtnikmi, ktorí boli verejnými hriešnikmi, patrili medzi tých zlých. Boh sa nebojí našej duše zranenej mnohými špinavosťami, lebo nás miluje, pozýva nás.

A Cirkev je povolaná dosiahnuť na rázcestia dneška, t. j. na geografické a existenčné periférie ľudstva, na okrajové miesta, do situácií, v ktorých sú uviaznutí tí, čo žijú ako ľudské trosky bez nádeje. Znamená to nenavyknúť si na pohodlný a zvyčajný spôsob evanjelizácie a svedectva lásky, ale otvoriť brány našich sŕdc a našich komunít všetkým, lebo evanjelium nie je vyhradené pre zopár vyvolených.

I tí, čo sú na okrajoch, dokonca i tí, ktorí sú odmietaní a znevažovaní spoločnosťou, sú Bohom považovaní za hodných jeho lásky. Pre týchto všetkých Boh prestiera slávnostný stôl: pre spravodlivých i hriešnikov, dobrých i zlých, vzdelaných i nevzdelaných.

Včera sa mi podarilo telefonicky sa spojiť s jedným staručkým talianskym kňazom, od mlada misionárom v Brazílii, ktorý neustále pracoval s vylúčenými a chudobnými ľuďmi. Svoju starobu teraz prežíva v pokoji: svoj život kompletne zodral v práci s chudobnými. Takáto je naša Matka Cirkev, toto je ten Boží posol, čo ide na rázcestia.

A predsa, Pán dáva jednu podmienku: obliecť si svadobný odev. Vráťme sa teda k podobenstvu. Keď je svadobná sieň plná, prichádza kráľ a víta pozvaných na poslednú chvíľu; zbadá však jedného z nich bez svadobného odevu, bez plášťa, ktorý pri vstupe dostal každý pozvaný do daru. Ľudia totiž prichádzali vo svojich bežných šatách, ako sa im dalo obliecť, nenosili slávnostné odevy. Ale pri vstupe im bol daný istý druh plášťa ako dar.

Ten dotyčný tým, že odmietol nezištný dar, sám seba vylúčil: preto kráľ nemohol urobiť nič iné, ako ho vyhodiť von. Tento človek prijal pozvanie, no potom sa rozhodol, že to pre neho neznamená nič: považoval sa za sebestačného, nemal nijakú túžbu sa zmeniť alebo nechať, aby ho Pán zmenil.

Svadobný odev – tento plášť – je symbolom Božieho milosrdenstva, ktoré nám Boh dáva zadarmo, je symbolom milosti. Bez milosti nemožno v živote kresťana urobiť krok vpred. Všetko je milosť. Nestačí prijať pozvanie nasledovať Pána, je treba byť ochotný vydať sa na cestu obrátenia, ktorá mení srdce. Odev milosrdenstva, ktorý nám Boh neustále ponúka, je bezplatným darom jeho lásky, je to pravá milosť. Vyžaduje si, aby bol prijatý so žasnutím a radosťou: „Ďakujem, Pane, že si ma obdaroval týmto darom.“

Najsvätejšia Panna Mária nech nám pomáha napodobňovať sluhov z evanjeliového podobenstva a vychádzať von z našich schém a nášho úzkeho videnia, ohlasujúc všetkým, že Pán nás pozýva na svoju hostinu, aby nám ponúkol milosť, ktorá zachraňuje, aby nás obdaroval svojím darom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, mk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

11 októbra 2020, 15:42