Pápež ekonómom: Chce to návrat ku vzťahom, ktoré sa žijú, nie konzumujú

Ako v posolstve zdôraznil pápež František, v súčasnom stave krízy je v ekonómii nevyhnutná nová ekologická konverzia. Žiada sa tiež kreatívnosť, aby sa ekonómia  

stala „výrazom starostlivosti, ktorá nevylučuje, ale začleňuje, neumŕtvuje, ale oživuje, neobetuje dôstojnosť človeka bôžikom peňazí, neplodí násilie a nerovnosť, nepoužíva peniaze, aby dominovala, ale aby slúžila“. Netreba sa podvoliť zrýchľovaniu času a technologických procesov, ale usilovať sa o „návrat ku vzťahom ako niečomu, čo sa žije, a nie konzumuje“.

„Zo skúsenosti pandémie sa všetci učíme, že nikto sa nezachráni sám“, konštatuje Svätý Otec v úvode posolstva. Ďalej rozvíja nasledujúcu úvahu:

„Na všeobecnej kultúrnej úrovni nás táto skúška naučila mnoho ďalších vecí. Ukázala nám totiž veľkosť vedy, ale aj jej limity; uviedla do krízy rebríček hodnôt, ktorý kladie na vrchol peniaze a moc; znovu nám predložila námahy a radosti spojené so vzťahmi - tým, že museli zostať doma pospolu rodičia a deti, mladí a starí ľudia; prinútila nás zaobísť sa bez zbytočností a ísť k podstate. Otriasla krehkými motiváciami, ktoré podopierali istý model rozvoja. Zoči-voči budúcnosti, ktorá sa javí ako neistá a ťažká, predovšetkým na spoločenskej a ekonomickej úrovni, sme pozvaní prežívať prítomnosť rozlišujúc to, čo pretrvá od toho, čo je prechodné; to, čo je nevyhnutné, od toho, čo takým nie je.

V tejto situácii je ekonómia, v jej humanistickom zmysle ako „zákon domu sveta“, privilegovaným poľom pre jej úzku spätosť so skutočnými a konkrétnymi situáciami každého muža i ženy. Môže sa stať výrazom „starostlivosti“, ktorá nevylučuje, ale začleňuje, neumŕtvuje, ale oživuje, neobetuje dôstojnosť človeka bôžikom peňazí, neplodí násilie a nerovnosť, nepoužíva peniaze, aby dominovala, ale aby slúžila  (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 53-60). Autentický zisk (profit) v skutočnosti pozostáva v takom bohatstve, ku ktorému majú prístup všetci. «Skutočne vlastním to, čo dokážem darovať» (porov. Generálna audiencia 7. novembra 2018).

V tragédii, ktorá ešte sužuje celé ľudstvo, nestačili ani veda a technika. Rozhodujúcim prvkom bola prekypujúca veľkodušnosť a odvaha, preukázané množstvom ľudí. Toto nás podnecuje vyjsť z technokratickej paradigmy chápanej ako jediný a prevládajúci prístup k problémom. Z paradigmy poznamenanej logikou nadvlády nad vecami vo falošnej domnienke, že «existuje neobmedzené množstvo energie a použiteľných prostriedkov, ktorých obnova je možná, a že negatívne účinky manipulovania prírody sa môžu ľahko vstrebať» (Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 462, porov. Enc. Laudato si ´, 106). Tvárou v tvár prírode, a o to viac ľuďom, je nevyhnutná zmena mentality, ktorá by rozšírila pohľad a zorientovala techniku, dávajúc ju do služby inému modelu rozvoja – zdravšiemu, ľudskejšiemu, sociálnejšiemu a integrálnejšiemu.

Je tu čas na rozlišovanie vo svetle princípov etiky a všeobecného dobra, v záujme reštartu, po ktorom všetci túžime. Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, často používa tento termín vo svojich písomnostiach, inšpirujúc sa veľkou tradíciou biblickej múdrosti a predovšetkým slovami Ježiša Nazaretského. Kristus pozýval svojich poslucháčov a dnes nás všetkých, aby sme sa nezastavovali pri vonkajšej podobe fenoménov, ale múdro rozlišovali znamenia čias. K tomuto cieľu treba zvážiť dva komponenty: obrátenie a kreatívnosť.

Na jednej strane ide o to, aby sme žili ekologickú konverziu, aby sme mohli spomaliť neľudský rytmus konzumu a produkcie, aby sme sa naučili rozumieť prírode a kontemplovať ju, opäť sa spojili s naším reálnym životným prostredím. Treba sa sústrediť na ekologickú konverziu našej ekonómie, nie podvolením sa zrýchľovaniu času, ľudských a technologických procesov, ale návratom ku vzťahom ako niečomu, čo sa žije, a nie konzumuje.

Na druhej strane sme povolaní byť tvoriví ako remeselníci stvárňujúc nové a originálne cesty k spoločnému dobru. A kreatívnymi môžeme byť jedine ak sme schopní prijať vanutie Ducha, ktorý nás podnecuje odvážiť sa k zrelým a novým rozhodnutiam, častokrát nebojácnym, stávajúc sa mužmi a ženami, ktorí sú interpretmi integrálneho ľudského rozvoja, ku ktorému ašpirujeme. Práve kreativita lásky môže dať nanovo zmysel prítomnosti, aby sme ju otvorili pre lepšiu budúcnosť.

Pre toto obrátenie a túto tvorivosť je nevyhnutné formovať a podporovať nové generácie ekonómov a podnikateľov. Preto som ich v dňoch 19. - 21. novembra pozval do Assisi, mesta mladého Františka, ktorý sa zriekol všetkého, «aby si vybral Boha ako polárnu hviezdu svojho života, stal sa chudobným spolu s chudobnými a bratom všetkých. Z jeho vyvolenia si chudoby vyplynula aj vízia ekonómie, ktorá zostáva nanajvýš aktuálna» (List k podujatiu „Františkova ekonómia“, 1. mája 2019). Je dôležité investovať do nových generácií, ktoré sú protagonistami ekonómie zajtrajška, formovať ľudí ochotných vložiť sa do služby spoločenstvu, kultúre stretnutia. Ekonómia dneška, mladí i chudobní potrebujú predovšetkým vašu ľudskosť, vašu úctivú a pokornú bratskosť, a až potom vaše peniaze (porov. Enc. Laudato si´, 129; Príhovor účastníkom Ekonómia spoločenstva, 4. februára 2017).“

V pracovnom programe fóra The European House – Ambrosetti v dňoch 4. – 5. septembra v Cernobbiu pri Comskom jazere sa bankári a manažéri zamerali na organizovanie agendy pre Európu. Pápež im v tejto súvislosti v posolstve pripomenul 70. výročie Schumanovej deklarácie z 9. mája 1970, ktoré bolo kľúčovým krokom k vytvoreniu Európskej únie. Ako píše, „Európa je dnes povolaná byť protagonistkou tohto kreatívneho úsilia dostať sa von z úskalí technokratickej paradigmy, rozšírenej v politike a ekonómii. Týmto kreatívnym úsilím je solidarita, jediný protiliek na vírus egoizmu, oveľa silnejšieho než COVID-19.“

-zk, jb-