Pápež v Nedeľu Božieho milosrdenstva: Neopusťme toho, kto zostal vzadu

Zuzana Klimanová, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V Nedeľu Božieho milosrdenstva 19. apríla slávil pápež František o 11.00 svätú omšu v rímskej Svätyni Božieho milosrdenstva neďaleko Vatikánu. Na rovnakom mieste celebroval pred 25 rokmi pápež sv. Ján Pavol II., ktorý neskôr v roku 2000 ustanovil sviatok Božieho milosrdenstva na termín Druhej veľkonočnej nedele, nazývanej aj Dominica in albis, „Biela nedeľa“. Tí, čo na Veľkú noc prijali krst, nosili biele krstné rúcha až po tento záverečný deň Veľkonočnej oktávy.

Z dôvodov opatrení na prevenciu šírenia vírusu, 

platných až do 3. mája, pápež slávil omšu bez prístupu verejnosti, len za účasti niekoľkých rehoľníčok z Kongregácie sestier milosrdného Ježiša, ktoré sa starajú o pútnickú svätyňu. So Svätým Otcom koncelebrovali predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu Mons. Rino Fisichella a rektor svätyne, poľský kňaz Józef Bart.

„Minulú nedeľu sme slávili zmŕtvychvstanie Učiteľa, dnes sme svedkami zmŕtvychvstania jeho učeníka,“ začal homíliu pápež František. Poukázal na to, ako Pán čakal na oneskoreného apoštola Tomáša, ktorý nakoniec „predchádza ostatných učeníkov: neverí len v zmŕtvychvstanie, ale aj v bezhraničnú lásku Boha“.

Pozor na ešte horší vírus: ľahostajný egoizmus

Svätý Otec sa v závere homílie pozrel na konkrétnu výzvu k milosrdenstvu, pred ktorou stojí ľudstvo dnešnej doby, poznačenej krízou pandémie:

„Milosrdenstvo neopúšťa toho, kto zostáva pozadu. 

Teraz, zatiaľ čo myslíme na jedno pomalé a namáhavé zotavovanie sa z pandémie, vkráda sa práve toto nebezpečenstvo: zabudnúť na toho, kto zostal pozadu. Rizikom je, že nás postihne ešte horší vírus – vírus ľahostajného egoizmu.

Prenáša sa počínajúc ideou, že život sa zlepšuje, ak je lepšie mne, že bude dobre, ak bude dobre mne. Začína sa to tu a dôjde to k selektovaniu osôb, k vyraďovaniu chudobných, k obetovaniu toho, kto je pozadu, na oltári pokroku.“

Odstrániť nerovnosti nie je ideológia, ale kresťanstvo

„Táto pandémia nám však pripomína, že nie sú rozdiely a hranice medzi tými, čo trpia. Všetci sme krehkí, všetci sme rovnakí, všetci sme vzácni. To, čo sa deje, lomcuje naším vnútrom: je čas odstrániť nerovnosti, uzdraviť nespravodlivosť, ktorá podkopáva korene zdravia celého ľudstva!

Učme sa od prvotnej kresťanskej komunity, opísanej v knihe Skutkov apoštolov. Prijala milosrdenstvo a žila s milosrdenstvom: «Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval». To nie je ideológia, je to kresťanstvo.

V tej komunite, po zmŕtvychvstaní Ježiša, len jeden zostal pozadu a tí druhí naňho čakali. Dnes, zdá sa, je to opačne: jedna maličká časť ľudstva išla vpred, zatiaľ čo väčšina zostala pozadu.“

Pápež zakončil homíliu opakovaným apelom na spolupatričnosť:

„Nemyslime len na naše záujmy, na záujmy jednej časti. Berme túto skúšku ako príležitosť pripraviť zajtrajšok všetkých. Bez vyraďovania kohokoľvek. Pretože bez vízie celku nebude budúcnosti pre nikoho.

Plné znenie homílie

Milosrdenstvo - inšpirácia pre krajiny a inštitúcie

Svätý Otec na záver slávenia pripomenul sv. Jána Pavla II. s poukázaním na duchovný zdroj, z ktorého treba čerpať pri čelení súčasnej kríze:

„Drahí bratia a sestry, v túto druhú Veľkonočnú nedeľu bolo veľmi význačné sláviť Eucharistiu tu, v kostole Santo Spirito in Sassia, ktorý je z vôle sv. Jána Pavla II. Svätyňou Božieho milosrdenstva.

Odpoveď kresťanov na búrky života a dejín nemôže byť iná než milosrdenstvo: súcitná láska medzi nami a smerom ku všetkým, obzvlášť k tomu, čo trpí, viac sa namáha, je viac opustený... Nie pietizmus, ani asistencializmus, ale spolucítenie, ktoré vychádza zo srdca.

A Božie milosrdenstvo vychádza zo Srdca vzkrieseného Krista. Pramení zo stále otvorenej rany na jeho hrudi, otvorenej pre nás, ktorí stále potrebujeme odpustenie a útechu. Nech kresťanské milosrdenstvo inšpiruje i k spravodlivému podeleniu sa medzi národmi a ich inštitúciami, aby sa čelilo aktuálnej kríze solidárnym spôsobom.“

Blahoprianie východným cirkvám k Veľkej noci

Pred ukončením televízneho prenosu pápež nezabudol zablahoželať tým východným kresťanom, ktorí slávia Veľkú noc v termíne podľa Juliánskeho kalendára:

„Vyjadrujem blahoprianie bratom a sestrám východných cirkví, ktoré dnes slávia sviatok Veľkej noci. Spoločne ohlasujme: «Pán naozaj vstal z mŕtvych!» (Lk 24,34). Predovšetkým v tomto čase skúšky pociťujeme, aký veľký dar je nádej, ktorá sa rodí z toho, že sme vzkriesení s Kristom! Obzvlášť mám radosť z východných katolíckych komunít, ktoré z dôvodu ekumenizmu slávia Veľkú noc spolu s pravoslávnymi komunitami: toto bratstvo nech je útechou tam, kde sú kresťania malou menšinou.“

Slávenie vo Svätyni Božieho milosrdenstva ukončila mariánska antifóna, ku ktorej pápež vyzval všetkých, ktorí boli duchovne účastní prostredníctvom priameho prenosu: „S veľkonočnou radosťou sa teraz obráťme na Pannu Máriu, Matku milosrdenstva: Raduj sa Nebies kráľovná, aleluja...“