or091219_7aem.jpg

Ako sa seminarista stane správnym kňazom – rady pápeža bohoslovcom z Bologne

V pondelok 9. decembra prijal Svätý Otec vo Vatikáne bohoslovcov Pápežského regionálneho seminára Benedikta XV., ktorý oslávil 100 rokov od svojho vzniku. Komunitu pápežského seminára sídliaceho v Bologni sprevádzal metropolita bolonskej arcidiecézy kardinál Matteo Zuppi.

Miroslava Holubíková - Vatikán

Pápežský regionálny seminár Benedikta XV. bol jedným z prvých, ktorý slúžil na filozofické a teologické štúdiá diecézam regiónu Flaminio, ktorý spája talianske oblasti Bologna a Romagna. Vznikol vďaka pápežovi sv. Piovi X.

Seminár je dom modlitby, štúdia a spoločenstva

Pri príležitosti storočnice si bohoslovci spolu so svojimi predstavenými vypočuli od Svätého Otca slová povzbudenia. Ten im hneď na úvod zdôraznil tri rozmery: seminár je „domom modlitby, domom štúdia a domom spoločenstva“. Sústredil sa najprv na rozmer modlitby:

„Ste povolaní byť evanjelizátormi vo vašom regióne, ktorý je tiež poznačený odkresťančovaním. Všetci, čo sú viac vystavení chladnému vetru neistoty či náboženskej ľahostajnosti, potrebujú nájsť v osobe kňaza tú robustnú vieru, ktorá je ako lampa za noci a ako skala, ktorej sa možno zachytiť. Táto viera sa pestuje predovšetkým v osobnom vzťahu, od srdca k srdcu, s osobou Ježiša Krista. A seminár je v prvom rade domom modlitby, kde Pán stále zvoláva «svojich», aby na «osamelom mieste» (porov. Lk 9,18) prežívali silnú skúsenosť stretnutia a načúvania. Touto cestou ich Pán chce pripraviť, aby sa stali «učiteľmi Božieho ľudu vo viere», a urobiť ich schopnými «s autoritou ohlasovať Božie slovo», aby «zhromažďovali roztratený Boží ľud, posilňovali ho sviatosťami», «viedli ho ku spáse a udržiavali v jednote» (porov. Pavol VI., Apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi).

Svätý Otec upozornil, že skúsenosť ticha a modlitby je v seminári základom, aby sa človek naučil „byť s Pánom“, ako hovorí sv. Pavol v prvom liste Korinťanom (13,12) a dôverne poznať svojho Majstra. „Ale podstatné je aj stretnutie s Ježišom v tvárach a tele chudobných. Aj toto je integrálnou súčasťou duchovnej formácie seminaristu“, povedal pápež a prešiel k druhému rozmeru seminára, ktorým je štúdium:

„Štúdium je integrálnou súčasťou programu zameraného na výchovu k živej a uvedomelej viere, povolanej stať sa vierou pastiera. [...] Študijné úsilie, aj v seminári, je jasne osobné, ale nie je individuálne. Zdieľať prednášky a štúdium so seminárnymi spolubratmi je tiež spôsob, ako sa začleniť a stať sa súčasťou kňazského zboru. V skutočnosti, a to bez zanedbávania osobných sklonov a talentov, ba naopak ich posilňovaním, sa v seminári študuje spoločne pre jedno spoločné poslanie, a toto dáva celkom osobitnú „chuť“ štúdiu Svätého písma, teológie, histórie, práva a každej disciplíny.“

Prítomným seminaristom pápež František do tretice pripomenul nevyhnutnosť bratstva, pretože seminár je „domom spoločenstva“:

„Pastoračná láska kňaza nemôže byť dôveryhodná, ak jej nepredchádza a nesprevádza ju bratské spoločenstvo, najprv medzi seminaristami a potom medzi kňazmi. Ide o bratstvo čoraz viac nadobúdajúce apoštolskú podobu a obohatené o črty vlastné „diecéznosti“, to znamená o tie osobité vlastnosti Božieho ľudu a svätých, zvlášť svätých kňazov, ktoré sú vlastné určitej partikulárnej Cirkvi.“

Diecézneho kňaza charakterizuje štvrnásobná blízkosť

Svätý Otec František prítomným asi 200 členom komunity pápežského regionálneho seminára v Bologni spontánnymi slovami zdôraznil postoj „blízkosti“, ktorý sa v živote diecéznych  kňazov týka štyroch vzťahov. Prvou blízkosťou kňaza je blízkosť Bohu v modlitbe, druhou je jeho blízkosť biskupovi. Ďalšie dve blízkosti priblížil Svätý Otec slovami: 

„Tretia blízkosť: byť blízko kňazskému zboru, medzi sebou. Toto je niečo, čo ma trápi, keď vidím kňazov rozbitých medzi sebou, jeden proti druhému, prípadne sú všetci zdvorilí, avšak potom ohovárajú jeden druhého. Ak nie je kňazský zbor vzájomne jednotný, to neznamená, že sa nemôže o tom diskutovať: nie, diskutuje sa, vymieňajú sa názory, ale láska je tá, čo spája.

A štvrtá blízkosť: blízkosť Božiemu ľudu. Prosím, nezabudnite odkiaľ pochádzate. Pavol povedal Timotejovi: „Pamätaj na svoju matku a svoju starú matku“, na korene, pamätaj, že si bol vzatý zo stáda a prišiel si, pretože Pán si ťa vybral. Neprišiel si robiť cirkevnú kariéru, ako sa vravievalo svojho času literárnym štýlom oných storočí.

Blízkosť Bohu, blízkosť biskupovi, blízkosť kňazov medzi sebou, a blízkosť Božiemu ľudu. Ak chýba jedna z nich, kňaz nefunguje a skĺzava sa pomaličky do prevrátenosti v klerikalizme alebo do postojov strnulosti. Kde je klerikalizmus, tam je skazenosť; a kde je strnulosť, tam sú pod ňou vážne problémy.“

Pápež František pripomenul i dnešný sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie: ona je tou, ktorá prijíma všetkých seminaristov v seminári ako Matka vo vlastnom dome.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

09 decembra 2019, 18:27